Alexandra Pavelková - spisovateľka a publicistka, autorka príbehov o Vimke (vedma Vimka)

In: „Pevnost 2/7“

„Každý šermíř nahovno, když nepřátel nerovno,“ praví klasik Andrzej Sapkowski. Ale známe hrdiny, jež mečem sice zacházeli, leč sešli mnohem klidnějším způsobem. Snad se magie zakousla do jejich zbraní hlouběji než rez, snad se přelila z kouzelných čepelí do barevných tužek. Pero je prý mocnější meče a po shlédnutí některých skvostů anime jsme schopni za toto tvrzení nastavit vlastní šíji.

Videopásmo
Predstavené na Fénixcone 2006
8. – 10. 12. 2006
Brno, Česká republika

In: Pevnost 12/2006

„Jak dlouho prší? Věčnost. Ne, věčnost ne. Sto let.“ Představte si, že za celý svůj život nezahlédnete ani kousíček modré oblohy, jediný paprsek slunce. Ne, možná kdysi dávno se to opravdu stalo, i když vzpomínka na ten nádherný den vybledla a vy pochybujete, nebyl-li to spíš jen sen. Protože poté jste už nebe nikdy neviděli a kamarád, co vám ho tehdy ukázal, je mrtvý.

Hodnotenie: 80 %

Prednáška
spojená s videopásmom
odznela na Comics Salóne 2006
15. – 17. september 2006
Bratislava

In: Pevnost 8/2006

„Je to skutečnost nebo jen sen?“ ptá se Hitomi a já bych se zeptala to samé. Proč zrovna ona? Proč se patnáctileté gymnazistky znenadání ocitnou v roli ústřední postavy válečného konfliktu ve světe, o kterém nikdo neslyšel a kdo by uslyšel, nevěřil by? Proč se to, ksakru, nestalo mně?

Hodnocení: 80 %

In: Fantázia
Poznáte Poviedku? Tú s veľkým „P“? Poniektorí sa pri tejto otázke uškrnú a ticho si zašomrú „hej…“, iní si len povzdychnú a pokrčia plecami, a pár je aj takých, čo si zaspomínajú na svojich 15 krátkych minút a niekoľko dlhých mesiacov slávy.

Videopásmo spojené so súťažou
Odznelo na: Starcon 2005, Hvezdáreň Partizánske
a Fénixcon 2005, Brno

Máš napísanú poviedočku a chystáš sa ju poslať do literárnej súťaže? Podľahol si pocitu zodpovednosti a vopred si si prečítal propozície? Zaskočil ťa pojem „normostrana“? Nuž, milý nádejný výherca, so svojím problémom nie si sám – normostrana je strašiakom takmer každého začínajúceho a mnohých skúsených autorov.

In: Fantázia

Niet človeka, ktorý by nepoznal rozprávku o Janíčkovi a Marienke. Je taká otrepaná, že ju používam ako príklad kompozície napínavého príbehu v návode Ako nepokaziť poviedku. Máme ju zafixovanú v podvedomí, núti nás pochybovať, či ísť, alebo neísť za svetielkom na konci tunela. Veď ktovie, či nás dovedie k záchrane, alebo k ničote?

In: Fantázia
V dňoch 22. – 24. 10. 2004 sa v Bratislave konal, ako každoročne v jesennom čase, medzinárodný festival scifi, fantasy, moderných technológií a nového životného štýlu, ISTROCON TOPWAR 2004 alebo čo!

In: Fantázia

Na svojich desivo veľkolepých lodiach tiahne vesmírom kasta spola mníchov, spola vojakov. Ich čierne brnenia a plášte sú také odpudivé, až sú krásne, ich megalomanské obydlia sú zároveň kasárňami i chrámami, zasvätenými viere v temnotu zbavenú bolesti a citov. Všetkým vládne Jeho Božský Tieň, ktorý je viac duchom než človekom, a pod jeho vedením militantní bratia dobýjajú jeden vesmírny systém za druhým. Podrobení, visiaci jeden po druhom v neosobných prípravných kontajneroch, sú zbavovaní vlastnej vôle, nepodrobení života. Sám Hlavný Smrťofil, až nastane jeho čas, si vyberie zástupcu, ktorému odovzdá svoj polovičný život, svoje schopnosti a spomienky. Len jeden má nádej postaviť sa proti rozrastajúcej sa moci zla, len posledný potomok planéty bojovníkov, ktorí sa nikdy nevzdávajú…

Vyšlo vo Fantázii

S pôvodnou slovenskou tvorbou fantastiky neoddeliteľne súvisí komiks, pretože mnohí publicisti, maliari či ilustrátori sa venovali i tejto tvorbe.
Za prvého autora komiksu na Slovensku sa považuje Jozef Schek (vl. menom Babuschek).

In: Pevnost

Osmdesátá léta, jo, to byla doba. Tehdy se točily opravdové příběhy. Bez očních vivisektorů vizuálních efektů, bez filozofování o příčinách a následcích. Hrdina šel a zachraňoval sličné dívky, zvířátka, děti a svět, přinejmenším ten, na který dohlédl. A dohlédl daleko, protože v módě byli ryzí rekové, zvíci chlapů.

Hodnocení: 7/10

In: Fantázia
Aj vy, keď u vás nasneží, musíte do práce zlaňovať? U nás od istého času situáciu zachraňuje MHD, pravda, pokiaľ nečakane nemrzne, neprispí si ten chlapík, čo rozsieva po cestách štrk so soľou a… nie je pondelok ráno. Dnes nastala otrasne nevhodná konštelácia, a tak bol priam zázrak, keď sa autobus prihrnul k zastávke blízko nášho domu. Jasné – ako vždy. Preplnený. Chvíľu som sa hompáľala okolo tyče, ale pri poliklinike polovička ľudí vystúpila. Sadla som si do uvoľnenej štvorky vpredu a ukladala si kartu do kabelky, keď zrazu… čuchám, čuchám… a skoro ma prevrátilo.

„Ďakujem,“ povie zdvorilo a vycerí zuby takým spôsobom, že musíte bojovať proti nutkaniu chovať si tohto neposedného človiečika doma. Nie je to ľahké. Z môjho súkromného videoháremu šikmookých chlapíkov s malou spotrebou a vysokým výkonom je totiž najveselší. A to je presne to, čo človek, uštvaný stresujúcou prácou, trhovým prostredím a nenásytnou rodinou, potrebuje.

Zlatý Jackie.