Čierna mačka, čierny kocúr, O mačkách v anime

Maneki neko

Prvé mačky sa do Japonska dostali v šiestom storočí. Predpokladá sa, že prišli z Číny alebo Kórey, zároveň s čínskym jazykom, kultúrou a budhizmom.

Japonci už od dávnych čias obdivovali mačky pre ich krásu a pôvab. Šľachta na svojich dvoroch chovala celé húfy mačiek a veľmi ich rozmaznávala. Mačky boli v obľube nielen ako domáci maznáčikovia, ale aj ako pracovné zvieratká na gazdovstvách a na farmách. Každý budhistický chrám mal prinajmenšom dve mačky, ktoré znižovali riziko, že vzácne rukopisy skončia v bruškách myší a potkanov.

K jednému z týchto svätostánkov sa viaže jedna z najznámejších legiend o maneki neko – mačke, ktorá vám zamáva pre šťastie. Podľa tejto legendy si raz jeden zemepán na svojej ceste chcel odpočinúť pod stromom, ktorý rástol neďaleko vchodu chudobného budhistického chrámu. V bráne sedela mačka. Zrazu pánovi zamávala a tak mu pokynula, aby vstúpil. Keď pán vošiel dnu, v tej chvíli do stromu, pod ktorým ešte pred chvíľou sedel, udrel blesk. Na znak vďaky sa pán stal patrónom svätostánku. Dnes sa v chráme Gotokudži nachádza veľká zbierka sošiek maneki neko a chodia sa sem modliť majitelia mačiek, ktoré sa stratili alebo ochoreli. Obrázky (03) alebo keramické či porcelánové sošky (04) týchto zvieratiek často vidieť ako symbol uvítania vo výkladoch obchodov.

Neboli by to ale Japonci (Kórejci a Číňania) keby aj medzi mačkami nemali nejakú špecialitu. Je to cica s výnimočne krátkym chvostom, ktorej sa dnes hovorí bobtail.

(Celá prednáška spojená s filmovými ukážkami odznela na Comics Salóne 2006, 15. – 17. september 2006, Bratislava.)

© Alexandra Pavelková

Diskusia k článku

Žiadny príspevok, založiť novú diskusiu.
Nové v bibliografii
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio