V júli bola Alexandra Pavelková hosťom v Pálenici Borisa Filana. Rozprávali sa o scifi a fantasy, svetových trendoch v týchto žánroch a o našom mieste v tomto vývoji. A čo majú s tým všetkým spoločné mačky?
Ak ste tento rozhovor premeškali, vypočujte si Pálenicu z archívu RTVS.
Pokračovanie článku / Diskusia (0)
Vyšlo na Blog SME 9. 6. 2017
Pred troma rokmi som uverejnila blog Postapo prechádzka po kúpeľoch Sliač, kde sa každý rok chodí liečiť moja dnes 84-ročná mama. Bolo mi smutno z toho, čo sa stalo s miestom, ktoré si z detstva pamätám ako krásne a prekypujúce životom. Dnes mi je ešte smutnejšie, pretože za ten čas sa neudialo nič, čo by kúpele pozdvihlo k bývalej sláve.
Pokračovanie článku / Diskusia (0)
Nikdy predtým ste nemali mačku. Nedávno ste si zadovážili mača a ukázalo sa, že je šialené? Zúfalo vypisujete ľuďom, o ktorých si myslíte, že by vám mohli pomôcť, lebo mača je, ako vravíte, príliš agresívne a možno je besné?
Pokračovanie článku / Diskusia (0)
Vyšlo na Blog SME 30. 9. 2016
Aby sme si to zhrnuli od minula, môj muž patrí k tým, ktorí za jedinú
nejedovatú zeleninu považujú cibuľu. Dostať do neho blivajz ako špenát
alebo tekvicovú polievku je nad ľudské sily.
Ale ako vraví môj kamarát: „Každé zeleninové jedlo sa dá zjesť,
pokiaľ je v ňom dosť klobásy,“ tak sa aj ja držím zásady, že kuchyňa
je miestom kompromisov. A niekedy sa stačí proste spoľahnúť na
mimikry.
Vyšlo na Blog SME 13. 7. 2016
Môj muž patrí k tým, ktorí si berú príklad z veliteľa Elánia, a jediný vyslanec zeleniny, čo dostal vízum do ich taniera, je cibuľa. Tú zje surovú na chlebe s maslom, pečenú na grile aj varenú v polievke.
Pokračovanie článku / Diskusia (0)
Vyšlo na Blog SME 14.1.2016
Za takmer päť desaťročí, čo zadkom hobľujem kreslá kinosál, delím rušičov a rušičky do ôsmich základných kategórií. Väčšina z nich sa dá ľubovoľne kombinovať, čo mnohí aj činia, a tak zvyšujú efektivitu svojej schopnosti znechutiť film ostatným divákom.
Pokračovanie článku / Diskusia (0)Vyšlo na Blog SME 21. 11. 2015.
Aj keď je v ostatnom čase trendové prezentovať, kto ako dlho vydrží bez facebooku, chodím naň rada. Pomáha, pobaví, inšpiruje. Ako napríklad včera.
Pokračovanie článku / Diskusia (0)Uverejnené na Blog SME 27. 9. 2015.
Keď som zavesila na facebook svoju fotku s pracovným názvom „Homemade Ironman“, rozpútala diskusia. Dovtedy som ani netušila, koľko mojich kamarátov má skúsenosť s holterom a aj podobné problémy.
Pokračovanie článku / Diskusia (0)
Vyšlo na Fandom SK 29. 5. 2014.
Uplynulý víkend sa na hvezdárni v Banskej Bystrici radilo a conovalo. Počasie prialo najmä sobotňajšiemu neformálnemu programu, takže by bolo hriechom nevyužiť a nevyliezť na vrch Vartovka a na Vartacone 2014 pobudnúť so známymi, zahrať si hry a dať si vynikajúci kotlíkový guláš.
Pokračovanie článku / Diskusia (0)
Napísané pre blog SME
4. januára 2014
Pokračovanie článku / Diskusia (0)
Nepoznám človeka ktorý píše nekrológy rád. V relatívne krátkom čase je toto už tretia rozlúčka s vynikajúcim človekom, a písanie je bolestné a smutné. Nielen preto, že umrel človek. Umrel človek, ktorý mal dlhé desaťročia do činenia s českou a slovenskou fantastikou.
Pokračovanie článku / Diskusia (0)
Posledný májový víkend 2013 sa konal v priestore hvezdárne Vartovka nad Banskou Bystricou tradičný Vartacon. Okrem porady českých a slovenských klubov sa účastníci tešili hlavne na súťaže, ktoré sa konali v sobotu popoludní.
Chladné a daždivé počasie sa rozhodlo akurát na jedno popoludnie umúdriť…
Pokračovanie článku / Diskusia (0)
„Nezdá sa ti, že po tejto ceste ideme len my?“ opýta sa Lucia a
ukáže prstom na reflektory pohybujúce sa rovnakým smerom – ale v úplne
inom pruhu. V čiernočiernej tme nevidno zvodidlá, len občas súvislý pás
svetiel pretne temnota stĺpika.
Zaškrípem zubami. „Nemôžeme sa vracať. Pokračuj. Len čo sa bude dať,
pripojíme sa k nim. Dávaj pozor a… svieť. Svieť.“
ďalšia z bežných záhad každodenného života
In: Fantázia
Niet človeka, ktorý by nepoznal rozprávku o Janíčkovi a Marienke. Je taká otrepaná, že ju používam ako príklad kompozície napínavého príbehu v návode Ako nepokaziť poviedku. Máme ju zafixovanú v podvedomí, núti nás pochybovať, či ísť, alebo neísť za svetielkom na konci tunela. Veď ktovie, či nás dovedie k záchrane, alebo k ničote?
Pokračovanie článku / Diskusia (0)
In: Fantázia
V podstate je to kravina, ja viem. Veď vo svete a zvlášť na Slovensku sa
stávajú mnohé iné, oveľa dôležitejšie veci.
Ale nedá mi to. Taká malá záhada. Tenká ako vlas. Tmavý, kučeravý…
In: Fantázia
Aj vy, keď u vás nasneží, musíte do práce zlaňovať? U nás od istého
času situáciu zachraňuje MHD, pravda, pokiaľ nečakane nemrzne, neprispí si
ten chlapík, čo rozsieva po cestách štrk so soľou a… nie je pondelok
ráno. Dnes nastala otrasne nevhodná konštelácia, a tak bol priam zázrak,
keď sa autobus prihrnul k zastávke blízko nášho domu. Jasné – ako
vždy. Preplnený. Chvíľu som sa hompáľala okolo tyče, ale pri poliklinike
polovička ľudí vystúpila. Sadla som si do uvoľnenej štvorky vpredu a
ukladala si kartu do kabelky, keď zrazu… čuchám, čuchám… a skoro ma
prevrátilo.
In: Fantázia
Včera večer, unavená po rušnom pracovnom dni, som si chcela konečne
dopriať oddych (=výplach mozgu) a zapla som si televízor. Lenže, klasika, na
všetkých troch dostupných slovenských kanáloch nebolo čo pozerať.
Rozrábať o deviatej večer nejaký film na videu nemá pre mňa význam,
preto som si zobrala druhé diaľkové. Po chvíli listovania na satelite som sa
zastavila na Eurošporte, že si ho zafixujem ako zvukovú kulisu a zoberiem si
nejakú knižku.
Lenže bolo Tokyo Open Voľačo.
Pokračovanie článku / Diskusia (2)
In: Fantázia
Stalo sa to pár dní po tom Parcone, kde ma kopa známych i cudzích ľudí
častovala gratuláciami a výdatnými bozkami. Jeden z gratulantov mi
očividne podaroval aj akúsi virózu (ďakujem), lebo už v pondelok mi
začalo byť zle a stále sa to zhoršovalo. Hlava ako melón, namiesto uzlín
bowlingové gule, smrteľný kašlíček. Kolegyňa mi poradila Sinupret, ktorý
uvoľňuje všetko – a on uvoľnil. Čudujem sa, že mi sople nevytekajú
ušami, keďže ináč už dokážu tiecť všade.
In: Fantázia
Uháňala som po práci domov – poznáte ten čas okolo štvrtej popoludní,
keď davy na chodníkoch musíte rozhŕňať snežným pluhom alebo záchvatom
smrteľného, silne nákazlivého kašľa. Mierila som k mobilšopu, kde som si
mala vyzdvihnúť blok za predchádzajúcu kúpu. Už som bola na poslednej
zákrute k môjmu cieľu, keď sa o mňa obtrel slabý hlas: „Zlatíčko,
mohli by ste mi pomôcť?“
Najrýchlejšia mačka sveta 2
In: Fantázia
Dosť dávno som tu v seriáli Drobné záhady života písala o Najrýchlejšej mačke na
svete. Teda o stvorení, ktoré vie mliečne palivo premeniť na čistú
energiu a potom sa pohybuje tak rýchlo, že sa vyskytuje na dvoch i viacerých
miestach súčasne…
In: Fantázia
Určite sa vám to už stalo: spadla vám nejaká drobnosť, napríklad
priateľova pentelka. Presne ste videli, že sa zakotúľala pod gauč. Ale keď
ste sa zohli a začali prehľadávať dané priestory, nič tam nebolo – teda
nič okrem prachu a kľúčenky, ktorú hľadáte už dva mesiace.
In: Fantázia
Je skoro jedenásť hodín večer. Dom je už tichý, deti spia. Iba zhora sa
ozývajú tlmené výkriky, brat zasa relaxuje pri nejakej počítačovej hre.
Pracovný deň ako každý iný. To znamená že som sa z posledných síl
práve prinútila vyliezť zo sprchy a prichystať si veci na druhý deň.
In: Fantázia
Prednedávnom som tu hovorila o tom, že aj v našom mieste zaviedli v MHD
čipové karty. Už mám takých plnú peňaženku. Sú oveľa hrubšie ako
obyčajné bankovky, ktoré boli spratnejšie, výhodnejšie, príjemnejšie na
dotyk a mali širšie použitie…
In: Fantázia
V našom meste boli tri kiná. Jedno staré, s balkónom, jedno nové,
pseudopanoramatické a jedno menšie bez balkóna, ale zato uprostred mesta.
A ešte jedno, ktoré nám tu sporadicky ostalo po sovietskych vojskách, ale
to nerátam. Stačili nám, aby sa človek v päťdesiattisícovom meste mal
kde kultúrne vyžiť…
In: Fantázia
Nedávno som na jednej satelitnej stanici sledovala nočné kino. Slávny
režisér, slávna hviezda, slávny film. Akčný. Psychologický. Erotický.
Thriller. Hviezda hrala umývača riadu v nejakom moteli. Vo filme zažiarila,
preukázala celé svoje slávne herectvo v absolútnej dokonalosti.
Pravdepodobne nikdy v živote nedržala v jednej ruke mastný hrniec a
v druhej hubku na riad, ale zahrala to skvele, rovnako ako bleskurýchle
tasenie pištole, útek z horiaceho auta, alebo orgazmus pod sado-maso
založenou partnerkou. Všetko s takou nenútenou prirodzenosťou, až ste mu
takmer uverili, že je naozaj trochu vyšinutým bývalým agentom
ef-bí-aj.
In: Fantázia
Už to došlo až k nám. Minule, keď ma spolucestujúci v rannom autobuse
zase natlačili tvárou na sklo, všimla som si oznámenie, že od prvého aj
naša MHD vydáva cestovné lístky na čipové karty. Vraj to zníži riziko
okradnutia, netreba nosiť pri sebe peniaze a urýchli to nástup. Stačí, keď
priložíte kartu na taký obdĺžniček, stisnete príslušný gombík a
z automatu vylezie váš lístok.
In: Fantázia
Keď som prišla v piatok domov z práce, moja mama, ma čakala vo dverách.
Stala sa veeeeľká udalosť! Náš čierny kocúr Borko, rytier a myšobijca,
je známy tým, že si trúfne nielen na potkany a zatúlané papagáje, ale aj
na susedovho vlčiaka (toho však zatiaľ na koberček pred dverami neuložil).
Naposledy bol pristihnutý pri love na statného ježa (nakoniec sa obaja
hráči dohodli na remíze).
In: Fantázia
Mám starosti s mačkou. Nie takou, ako by si teraz radostne pomyslel Thorleif,
ale obyčajnou, pruhovanou, starou asi dva mesiace. Dali sme jej meno Sirka
(skratka od slova „siréna“, ale o tom inokedy). Ktosi (fuj!!!) ju vyhodil
a jedného sa objavila pod papradím v našej záhrade.
