Blog: O všeobecnej užitočnosti mangy,

alexandra pavelkova nikon blog sme

Aj keď je v ostatnom čase trendové prezentovať, kto ako dlho vydrží bez facebooku, chodím naň rada. Pomáha, pobaví, inšpiruje. Ako napríklad včera.

V jednej skupine, kde sa kocháme prevažne superhrdinskými komiksmi, jeden člen pripol kratučký strip. Nejdem ho kradnúť sem, snáď postačí kratučký opis:

Chlapík si nedôverčivo obzerá podrážku na teniske a hovorí si: „Ach nie! Stúpil som do hovna!“ Prizrie sa podrážke lepšie a vidí tam napísané: MANGA.

Totiž, medzi priaznivcami komiksov západného, resp. amerického typu, a fanúšikmi mangy vraj existuje akási rivalita, dokonca nepriateľstvo. Ak je to aj pravda, podľa mňa ide o nepriateľstvo štylizované, pretože prinajmenšom časť fanúšikov je heterosekvenčných a číta Spidermana aj Naruta a na Comics Salóne si Flash v pohode pripije s Inujašom. Takže na uvedenom stripíku sme sa pobavili viac-menej všetci, aj z radov tých, čo by si za mangu dali do kolena vŕtať. Asi najmä preto, že vtip je univerzálny a namiesto slova MANGA sa dá na tenisku napísať čokoľvek, z čoho si chcete robiť prču.

Tu je snáď namieste trocha odbočiť a vložiť poznámku pre tých, ktorí stále netušia, čo je to manga. Definícií je X, ale pre naše potreby postačí pochopiť, že manga je taký komiks, kde aj Japonci majú veľké oči. Ak vám to stále nič nehovorí, netrápte sa. Keď som svojho času povedala spolužiačke, že píšem diplomovku o mange, bola presvedčená, že ide o istú módnu značku. Neskôr pri čítaní abstraktu bola akomak sklamaná. Ale je dosiaľ živá, zdravá a nič dôležité jej nechýba.

Ale vrátim sa späť k teniske. Slovko „manga“ tu zastupuje výsledok procesu tráviacej sústavy, ale pri hlbšom špŕtaní dôjdete k záveru, že tento nežný eufemizmus by si zaslúžil oveľa širokospektrál­nejšie využitie. Napríklad, opis nepríjemnej záležitosti týkajúcej sa zastávky MHD č. 14 by nadobudol celkom iný kolorit: Pred týždňom niekto zanechal na lavičke jedno vydanie mangy. Keďže väzba nebola dôkladná, časť stránok sa rozsypala po zemi. A tak ľudia, ktorí nechceli po mange postúpať, museli stáť pri čakaní na autobus na daždi. Manga ostala ležať na lavičke celý týždeň a rozvoniavala tlačiarenskou farbou, až kým väčšinu z nej nepoodnášali na nohaviciach a nákupných taškách nepozorní cestujúci. Pár stránok je na lavičke prilepených ešte stále, čo je dôkazom, že tí, čo sa starajú o poriadok v meste, tlačia mangu.

Manga je tým pádom ideálny výraz, keď chcem vyjadriť, čo ide v sobotu v hlavnom vysielacom čase na všetkých kanáloch. Mangu nájdem v peňaženke pred výplatou a môžem to oznámiť rodine bez obáv, že by som zle vplývala na mladšiu generáciu. Mangu dostanem, ak sa pokúsim v našom meste kúpiť si dačo na seba po piatej večer. Mangu vybavím, keď sa potrebujem urýchlene objednať k odbornému lekárovi. Proste treba prísť ráno o pol piatej, trpezlivo čakať pred zavretou budovou v rade na časenky a riskovať, že nakoniec sa vám aj tak ujde len manga. Mangu bez problémov dostanete kdekoľvek. Nuž aspoň dačo, a to hreje pri srdci.

A o čom bol vlastne tento blog?

No predsa o mange.

A ak vám manga stále nejde na jazyk, skúste to napríklad so severskou detektívkou.


Vyšlo na Blog SME 21. 11. 2015.

© Alexandra Pavelková

Diskusia k článku

Žiadny príspevok, založiť novú diskusiu.
Nové v bibliografii
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio