Recenzia – X-Men: Apokalypsa, Modrá je dobrá
Najnovší film o mutantoch funguje ako návrat domov. Kým ste boli preč, nahovorili ste si, že vám tí ľudia až tak nechýbajú. Ste predsa dospelý človek a máte svoj život. A teraz ste znova uvideli ich tváre. Z pliec vám padla ťarcha odlúčenia, o ktorej ste ani netušili, a po rokoch sa konečne zasa na chvíľu cítite naplnení. Proste medzi svojimi.
Spočiatku tak Apokalypsa nefunguje. Úvod je schematický: veriaci nepresvedčivo cvičia spartakiádu medzi povinnými kulisami z kopijí, pyramíd a zlatistých dún. Starý zlý škaredý Bobo sa za asistencie svojej družiny a špeciálnych efektov chystá presťahovať do nového zlého škaredého Boba. Vo chvíli, keď už oči nedokážete pretočiť vyššie, si strážcovia chrámu začnú dávať znamenia. Monumentálna transformácia sa monumentálne potento, lebo nie, nebudeme si tu chovať falošných bohov.
Aspoň na pár tisíc rokov.
Preskočme detaily o tom, ako bol Poe Dameron pochovaný pod nánosmi dejín. Pristaňme v časoch, keď ľudia majú celkom iné starosti ako bohov, pravých či tých viac naľavo. Svet je prezbrojený. Medzi mutantmi a ľuďmi vládne prinajmenšom médiami proklamované prímerie, medzi ľuďmi a ľuďmi je to už horšie. Profesor Charles Xavier vedie školu pre nadané deti a plánuje ju rozšíriť. Erik Lehnsherr vedie tichý a nenápadný život továrenského robotníka, Raven s puncom hrdinky a vzoru pre mládež inkognito putuje po svete a zbiera stroskotancov. Táto naoko idylka však nemá dlhé trvanie. Zlo sa prebudilo a začalo si budovať armádu, málopočetnú, no schopnú zničiť svet. Z idylky nezostane kameň na kameni, naopak – za dramatických okolností sa bývalí priatelia znova ocitnú na opačných stranách bojiska.
Tento motív sa v komiksových adaptáciách objavuje toho roku po tretíkrát. Kým prvý boj dvoch kohútov na jednom smetisku bol vcelku komorný, v druhej vojne sa verbovalo o čosi rozšafnejšie, v tejto bitke ide nepokryte o kolektívne hrdinstvo. Áno, na jednej i druhej strane sú hrdinovia (tak ako v predchádzajúcich filmoch). Pretože my všetci, aj mutanti, sme len ľudia. S chybami, túžbami, vášňami, naplnení krivdou aj oprávneným hnevom.
Práve ľudský rozmer, uveriteľnosť hrdinov, ich motivácií a ich konania, je pre Apokalypsu charakteristický. V predchádzajúcom filme nechal mladý Profesor X mladého Magneta odísť bez trestu, pretože veril, že v Erikovi sa aj po tom všetkom skrýva dobrá stránka. Viera v dobro je nákazlivá a Charles má svoje metódy ako presvedčiť. Aj režisér Bryan Singer má svoje metódy ako preniesť na plátno nie literu komiksu, ale jeho ducha. Musím uznať, že sa mu darí. Pokus o Magnetovu rehabilitáciu je dramatický, komplikovaný a neistý takmer do konca. Na druhej strane, po čase dostal priestor aj civilný Erik Lehnsherr, a ten dal vyniknúť Fassbenderovej tvárnosti oveľa lepšie než schematický ako socha tesaný Magneto, ktorý doslova hory prenáša. Ale Erik/Magneto nestrháva pozornosť na seba. Aj Raven má v maske príjemnej blondínky (a národnej hrdinky z 12. okresu) oveľa viac príležitostí ukázať svoju ľudskosť než jej tradičná podoba jednočlenného komanda modrej smrti. Dokonca aj Hank má okrem „grr-arrgh“ a „vyskúšaj toto sérum“ šancu povedať alebo aspoň naznačiť, že má nejaké ciele a city. Všetkým kraľuje Charles. Žiadny vševedúci rektor, ale obyčajný krehký chalan, ktorému už doplo, že sila človeka je v niečom inom ako v svaloch a superschopnostiach. A že za chyby, hoci nie vlastné, niekto musí zaplatiť, a ak sa dá, niekto ich musí odčiniť. Aj za cenu sebaobetovania. James McAvoy prešiel od čias pána Tumnusa kus cesty a je evidentné, že sa poberie ešte ďalej.
Na počudovanie, plnohodnotne vyznelo aj zapojenie teenagerov do oboch protistrán. Isteže, niekomu by mohlo vadiť, že z buchtuše Sophie Turner by mala raz vyrásť Famke Janssen. Ale ruku na srdce. V tom veku, v ktorom by tu mala byť Jean Grey, sme tiež mali pár kíl navyše a tiež sme sa odúvali, keď na nás ukazovali prstom. Mladučký Scott Summers jej zatiaľ siaha iba po nos, z čoho vyplývajú ďalšie veselé javy. Z puberťákov do tímu asi najvtipnejšie zapadol extrémne nevinný a život objavujúci Kurt Wagner, volajte ho, prosím, celým menom, Nightcrawler. A ak máme hovoriť o vizuálnej stránke filmu, za všetky scény jednu reprezentatívnu: sledovať pohoďáka Quicksilvera, ako priam mcgyverovsky zachraňuje deti z horiaceho domu, by ste vydržali celý deň.
Vo filme horí, vybuchuje, padá sa, lieta sa, bodá, strieľa a umiera. Dynamicky, s burácaním reproduktorov, i tak potichu, so slzou na kraji. V pozoruhodne vyváženej kompozícii sa striedajú veľkolepé scény s komorne emocionálnymi. Dychberúca akcia sa zdraví s kvapkou humoru, (občas tragikomického) i s jemným presakom filozofie, ľúbostných trojuholníkov a iných vzťahov. Dôjde aj na chvíle, keď konečne pochopíte skutočný význam výrazu „napárať to do niekoho“.
V závere si uvedomíte, že ste tým hrdinom na plátne držali celý čas, aj keď možno trochu pridlho, palce. Ako svojim vlastným. Pretože tí ľudia v titulkoch tento film urobili s láskou.
X-Men: Apokalypsa (orig.: X-Men: Apocalypse)
Žáner: akčný, sci-fi
Výroba: USA, 2016, 143 min.
Réžia: Bryan Singer
Hrajú: James McAvoy, Michael Fassbender, Jennifer Lawrence, Nicholas Hoult,
Oscar Isaac, Rose Byrne, Evan Peters, Josh Helman, Sophie Turner, Tye Sheridan,
Lucas Till, Kodi Smit-McPhee, Ben Hardy, Alexandra Shipp a ďalší.
Vyšlo na Fandom.sk 26. mája 2016.
© Alexandra Pavelková