Recenzia: Nalini Singh - Otrokyně citů,

Otrokyne citu

Sprvu by sa zdalo, že pustiť sa do knihy s hrôzostrašným názvom od u nás neznámej autorky s menom ako z Kámasútry je čistý hazard. Ak nie rovno lobotómia. Lenže stačí pár stránok a strach, že sme v poblúznení zmyslov omylom siahli do červenej knižnice, akomak opadne. Poznanie, že táto Kámasútra bola poriadne strihnutá Knihou džunglí, nasleduje hneď potom.

Je síce pravda, že tu bol niekto s niekým párkrát na kávu, že sa mnoho diskutovalo „o našom vzťahu“, a došlo aj na vankúše a prestieradlá. Avšak nosnou časťou knihy je kolízia dvoch svetov, dvoch kultúr takých odlišných, aké už len môžu byť.

Pred niekoľkými generáciami sa už nedalo tajiť, že od tradičného „ľudstva“ sa začínajú diferencovať ďalšie rasy, nadané, respektíve postihnuté inými zmyslami a vlastnosťami. Klasickí meňavci žijúci vo svorkách či kŕdľoch, svalnatí, šľachovití, plní energie a vášní. Inej skupine sa nadmieru vyvinuli nie svaly a reflexy, ale mozog a nervová sústava. Okrem bežnej formy telepatie, telekinézy a ďalších vlastností, sa u každého objavila nejaká iná schopnosť, napríklad prenášať mysľou vírusy. Alebo hory. Alebo rozmliaždiť váš mozog na kašu. Aby toto nadanie nemohli zneužiť na zničenie osadenstva planéty, podstúpili pred mnohými rokmi Utíšenie. Vzdali sa hnevu, závisti, nenávisti, ale aj iných emócií. Cítia proste trt makový. Každú odchýlku považujú za dôvod na elimináciu, v podstate na likvidáciu osobnosti poškodeného jedinca. Na rozdiel od ich rodných bratov Vulkáncov, nemajú ani pon farr – jednoducho sa im nechce; nevyhnutnú reprodukciu riešia sofistikovanejšími metódami ako výmenou telesných tekutín. Ako najinteligentnejšia rasa na zemi (za ktorú sa považujú len oni sami) ich rodinné klany vlastnia rozsiahle majetky a korporácie a takpovediac držia prst na pulze civilizácie. Alebo chceli by.

Sem-tam sa však prihodí voľačo, čo sa vymkne pravidlám. Napríklad aj Sascha Duncanová je Psy. Akokoľvek táto veta vyznieva v kontexte vlko/leopardo­dlačieho románu, ide o mladú dámu, ktorá patrí do významnej rodiny a čoskoro by mala zaujať svoje miesto v Rade Psyov. Jej menovanie sa však stále odkladá – všetci ostatní Psy síce súdia, že slečna oplýva nesmierne silnými schopnosťami, ibaže za svet nemôžu prísť na to, akými. S množstvom firewallov vytýčených okolo svojej mysle Sascha už dávno tuší, že je to ináč. Je chybná. Odsúdená na vymazanie v okamihu, keď jej na to prídu. Ona totiž cíti. Od útleho detstva absolútnu väčšinu svojej energie venuje tomu, aby jej na to neprišli. Učí sa, trénuje, plní všetky úlohy zadané hlavou rodiny – jej matkou, avšak vnútorne sa rozpadá, pretože ju nikdy neučili, ako sa žije s hanbou, strachom, nedajbože láskou.

Jej odmalička vybudované obranné valy sa začínajú otriasať, keď jej prischne povinnosť jednať v mene rodiny so skupinou leopardodlakov vedenou charizmatickým Lucasom (s extrémne vyvinutou zmyslovou inteligenciou). Rasa, ktorej podstatnú časť spoločenského života tvoria dotyky, je príliš iná na to, aby ju pochopila. Na prvýkrát. Na pozadí obchodných jednaní sa začína odohrávať emocionálno-erotický tanec Vulkánky a Klingóna, ohňa a vody. Obaja sa snažia dostať svojmu protivníkovi pod kožu, pravda, každý vedený vlastnými pohnútkami. Sascha chce získať výhody pre rodinu a zároveň tuší, že emocionálni leopardodlaci by jej mohli byť bližší ako príslušníci vlastnej rasy, ktorí by ju bez milosti zabili, keby sa dozvedeli o jej hendikepe. Lucas ich stretnutia využíva pre to, lebo potajomky vyšetruje ututlaný prípad sériového vraha meňavcov, ktorým je – Psy.

Je pôvabné, že tento duševno-citový proxemický tanec autorka opisuje z oboch strán. Mylné predpoklady a vzápätí ich búranie núti čitateľa k úsmevu, veď čo už môže byť čarovnejšie než dvorenie si dvoch blbcov, ktorí o tom druhom a jeho svete absolútne nič netušia? Duševné a telesné pochody protagonistov sú v rozumnej miere prestrihnuté vyšetrovaním posledného zločinu, ktorý ešte nebol dokonaný a unesená obeť má (snáď) ešte nádej. Popri tom sa tak ako Lucas, stále viac dozvedáme o pomeroch medzi Psy, a tak, ako Sascha, prichádzame na koreň spoločenstvu meňavcov. Čitateľa zaujme nielen emocionálno-informačný ping-pong, ktorý hrajú Lucas a Sascha i ďalšie postavy a postavičky, ale aj postupné sa vnáranie do sveta, ktorý Singhová vybudovala. Presne tak, ako sa na prvý diel série patrí.

Je preto škoda, že tento rytmus si autorka nepodržala až do konca knihy. Vyriešenie kriminálneho prípadu vyznieva v závere ako podružné, schválne nezaujímavé, bez klamlivých riešení a zásadných zvratov. Samotný projekt Utíšenia je už od začiatku pochybná záležitosť. V trvalé ohrozenie Saschinho života môže veriť len veľmi romantický čitateľ a viacnásobná katarzia v skutočnosti uberá. Pri čítaní knihy sa nemôžete v myšlienkach nevracať k Dvojí spravedlnosti od Patricie Briggsovej, kde je kriminálna zápletka takmer totožná, avšak Briggsová ako skúsená autorka narábala s oveľa pestrejšou škálou pocitov a chutí, a záver je omnoho pôsobivejší ako u Singhovej.

Ako entrée však Nalini Singh a jej Otrokyňa citov nesklamala. Určite poteší romantickejšie naladené čitateľky a neuškodí ani drsným čitateľom, ktorým nevadí dozvedieť sa, po čom ženy túžia. Autorka dokázala úspešne položiť základný kameň originálnemu smeru vlkodlačej urban fantasy, a je už len na nej, ako si s témou poradí v nasledujúcich knihách. Na ktoré som zvedavá.


Otrokyně citů (orig. Slave to Sensation)
Autorka: Singh Nalini
Žánr: fantasy
Séria: Psyové / měňavci 1
Vydavateľstvo: FantomPrint
Počet strán: 256
Prekladateľ: Jan Kovář
Jazyk: český
Autor obálky: Chris McGrath
ISBN: 978–80–7398–277–5


Vyšlo na Fandom SK 13.11.2014.

© Alexandra Pavelková

Diskusia k článku

Žiadny príspevok, založiť novú diskusiu.
Nové v bibliografii
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio

Parfuméria REFAN