Recenzia: Bohovia Egypta,
O režisérovi Proyasovi sme dlho nepočuli. Keď na to konečne došlo, až nám od strachu stislo srdce a iné orgány.
Kultový tvorca Vrany a Smrtihlava sa naposledy ohlásil Štvrtým proroctvom a je vedecky dokázané, že každé objavenie sa Nicolasa Cagea vo filme zvyšuje počet utopení sa ľudí v bazéne. A keďže trailer na Bohov Egypta naznačoval, že pôjde o dobrodružnú rozprávku typu Princ z Perzie plnú počítačových efektov, nepreháňať divácke očakávania bolo namieste.
Avšak režisérovi nemožno zazlievať, že sa chcel duchom vrátiť do rodného Egypta. Bohatý pantenón sa využíva vo viacerých mytológiách, a v tomto egyptskom sa tvorcovia poriadne roztarárili. Hádam niet špecializácie, na ktorú by ste nenašli nejakú nadpozemskú bytosť. Ale okrem toho, že sa egyptskí bohovia starajú o svoju agendu, od ľudí sa príliš neodlišujú – sú rovnako hašteriví, promiskuitní, závistliví i vášniví ako my. Jediný rozdiel je asi meter na výšku (ako sme zvyknutí zo starých reliéfov) a zlatá krv.
Obzvlášť rodinka dedka Ra je pozoruhodná. Vo chvíli, keď múdry a láskavý Osiris odchádza do dôchodku a vládu prenecháva pôžitkárskemu synovi Horovi (Nikolaj Lannister Coster-Waldau), dovalí sa z púšte bojovne naladený strýko Set (Gerard Leonidas Butler) a uskutoční veľmi rýchly palácový prevrat. Invalidný Horus je poslaný do vyhnanstva, väčšina bohov je mŕtva a Horova stelesnená láska sa postavila nepriateľovi tak, že si ľahla. Ľudstvo je zotročené. Ba čo viac, obyčajný človek sa nemôže tešiť ani na svetlo na konci tunela, lebo nový vládca dopraje posmrtný život len bohatým. A na dôvažok hrozí koniec sveta.
Toto je len úryvok recenzie. Celú recenziu si môžete prečítať kliknutím na Blog SME, kde vyšla 8. 3. 2016.
© Alexandra Pavelková