Recenzia: Batman v Superman: (Super)hrdinovia vs. verejná mienka,
Sloboda tlače je rovnako nebezpečná ako jej obmedzenie. V totalite človek médiám neverí, pri voľnom hlásaní je ochotný akýkoľvek obsah zožrať aj s navijákom.
Slobodné slová zvyčajne plávajú s prúdom trendu, ale potom vyvrhnú človeka na ten breh, ktorý zadávateľovi vyhovuje. A to tiež vedie k pochybnostiam a zmätku. Príliš veľa informácií proste znamená žiadne dôveryhodné informácie. S verejnou mienkou sa manipuluje z rôznych príčin. Napríklad kvôli budovaniu moci. Alebo istý postoj vyzerá v danej chvíli príťažlivo, hoci v skutočnosti ide o hru s ohňom. A tak médiá menia starenky, otcov rodín či pubertálne slečny na horlivých zástancov pravdy, ktorí sú ochotní vinníka ľubovoľnej kauzy obesiť na kandeláber. Prinajmenšom pri pive alebo na sociálnej sieti. A zajtra budú vešať toho, kto na včerajšieho vinníka ukázal prstom.
Hovorím, samozrejme, o filme. Doba je vážna a v DC majú na seriózne poňatie témy patent. Ani Zack Snyder sa nepreslávil tým, že by si robil srandičky tam, kde pre ne niet miesta. Po rodinnej dráme Muž z ocele sa pustil do ďalšieho filmu spôsobom, ktorý mu je vlastný.
BvS začína momentom, keď sa Superman predstavil verejnosti. Zachránil vtedy svet. Ale keď sa rúbe les, lietajú triesky. Pomyslenie, že zvyšok planéty môže vďaka prišelcovi z vesmíru spokojne spávať, vás dostatočne nehreje pri srdci, ak ste pri rúbaní prišli o rodinu či zdravie. Aj Batman bol pri tom, avšak udalosti videl z druhej strany. Kým Superman je pre ľudstvo takmer bohom, Starý frfľoš je tvrdohlavý makač, ktorému nič, okrem pár miliárd, nespadlo do lona samé od seba.
Toto je len úryvok recenzie. Celú recenziu si môžete prečítať kliknutím na Blog SME, kde vyšla 28. 3. 2016.
© Alexandra Pavelková