Alexandra Pavelková - spisovateľka a publicistka, autorka príbehov o Vimke (vedma Vimka)

Memento Mori prechádza poslednými úpravami. Včera ma editor donútil v texte upresniť, kto to vlastne bol ten Ferdinand, s ktorým sa nakoniec Lorenzo di Medici dohodol. Ževraj bežný čitateľ to nevie. Kontrolná otázka: Vie niekto, čo bolo medzi Lorenzom, Ferdinandom a pápežom? :)

OK, tak máj je relatívne blízko – ale bola to celkom dlhá publikačná prestávka

Áno. Dosť veľa práce mi ale dalo urobiť tú monografiu o Hajaovi Mijazakim, vrátane vzniku mangy a anime v kontexe japonskej spoločnosti, histórie, geografie a iných aspektov. Vydanie sa trochu tiež zdržiava, medzitým bol v kinách uvedený ďalší Mijazakiho film (Ponjo), ktorý v monografii uvádzam na konci ako „projekt vo fáze prípravy“. Trochu ma to štve, ale čo už, nie je to predsa komerčný trhák, aj keď svoj okruh čitateľov si iste nájde. Prakticky ešte nikto komplexne nezmapoval teóriu anime, takže táto vec je jednak tak trochu mojou srdcovkou, druhak ma to posúva na iný level – literárneho, resp. skôr filmového teoretika. To som vyštudovala a to ma baví, aj keď u nás týmto smerom veľmi euríky nekvitnú.

Čo neznamená, že sa vzdávam beletrie. Barva bola takým východiskom z núdze – v skutočnosti mám začatý román, kde jedna z dejových línií je príbeh maliara, Alessandrovo (z Barvy) súčasníka. Pretože však na románe pracovať nestíham, reálie, históriu, ktoré som si naštudovala, som využila aspoň v Barve. Problém je skôr v motivácii – starnem, bolí ma chrbát a oči, trpím chronickou únavou. Ja si tie knihy, ktoré mám rozrobené, môžem čítať (v hlave) kedykoľvek a kdekoľvek, a voľáko po tých 8 publikovaných knihách, všetkých cenách a úspechoch ma nič netlačí, aby som si sadla za počítač a prenášala tie príbehy ďalej. Aj keď pomaly vypadávam z kurzu a už ani do rozhlasu ma nevolajú :)

Ináč ten román prešiel mnohými vývinovými štádiami. Momentálne sa volá Adamove deti a už to tak asi zostane. Je to také moje opus magnum, píšem ho snáď 10 rokov (samozrejme, medzitým som si pár kníh strihla). Stále nachádzam nové nedokonalosti a nové riešenia, stále mi niekto rýchlejší vyfúkne nápad, ktorý som tu použila, takže musím mazať a odznova, stále sa len prekopávam hlinou. Preto riskujem, že keď ho nakoniec dokončím, bude sa páčiť len mne, ale niežeby mi to nejako extra vadilo.

OK, tak máj je relatívne blízko – ale bola to celkom dlhá publikačná prestávka (teda v beletrii = mimo publicistiku/re­cenzie) nie?

Sancty totiž zásadne vytýka praskajúce lebky kde sa dá (no a hlavne u Ďura) :))

..a vlastne vyšla už niekde Farba v tlačenej podobe? alebo je niečo naplánované?

Málinko mi to drhlo, ale to je možno spôsobené neupraveným textom a určite ešte neumytými ospalými očami. Fakt sa mi to páči. Elegantná ukážková jednohubka bez desiatok drvených, praskajúcich lebiek. Už sa móc teším.