Alexandra Pavelková - spisovateľka a publicistka, autorka príbehov o Vimke (vedma Vimka)

Ako každoročne, aj na najbližšom Fénixcone, ktorý sa bude konať 3. – 5. 12. 2010 v hoteli Slovan v Brne, budem viesť múdre reči a premietať filmové ukážky, tentokrát na tému Chaos. Všetci ste vítaní.

Zámerný chaos – filmové pásmo

(anotácia)

Všetko krásne sa pozdvihlo z chaosu. Z chaosu bol stvorený svet, z chaosu sa zrodil život, a z chaosu sa vynorilo aj umenie. Stačilo len, aby niekto vybral zo zmäti elementov tie správne, pospájal ich s určitým cieľom, a hľa, objavilo sa čosi ľúbivé. To, čo platí pre umenie vo všeobecnosti, neobchádza ani film. Samozrejme, keďže film je objektívne i subjektívne kolektívnou záležitosťou, o chaos pri natáčaní nikdy nie je núdza. Zmätok môže nastať na všetkých stupňoch – na úrovni záberu, obrazu, scény. Na úrovni strihu a skriptu, keď sa nám časť scény zopakuje alebo naopak, strih je príliš tvrdý a navodí nesúlad; či napríklad v jednom zábere toho istého obrazu má hrdina koženú bundu, a v druhom kabát. Veľmi rušivo pôsobí chaos na úrovni scenára či kompozície, kde tvorcovia divákovi nedajú šancu, aby sa v diele vyznal, hoci práve to môže byť tvorivým umeleckým zámerom (takéto diela nazývame napríklad alternatívne, moderná japonská kinematografia, prípadne premárnený rozpočet). Niekedy sa divák pýta, ako je možné, že keď na filme spolupracovalo toľko ľudí, ani jeden z nich neostal dosť triezvy na to, aby skontroloval, čo za humbuk sa vlastne púšťa do distribúcie. Nás ale takýto neúmyselný chaos zaujímať nebude, naopak: Pozrieme sa filmy, kde chaos bol autorským umeleckým zámerom (alebo sa aspoň tak tváril).