Anime podľa Camerona, Avatar. USA, 2009

Človek hľadí a hľadá. Hľadí odborným okom a hľadá chyby. Aby hodil kameňom a povedal ahá, ja som to vedel, veď taký mediálny cirkus sa nikdy neroztočí okolo filmu, ktorý je bez chýb. Lenže po chvíli zistí, aké je ťažké udržať sa nad hladinou príbehu a ňúrať sa v nedostatkoch. Lebo voľakto tu práve predviedol, ako sa robí film a na čo film ľuďom slúži.


Archetypy, vynadajme im hoci do klišé, jednoducho fungujú. Kašlať na Pocahontas, na Tanec s vlkmi, veď tomu bolo tak vždy a všade, že žena vzala chlapa za ručičku a ukázala mu, čo znamená skutočný život. Bez ohľadu na to, či pôvodne pricválal na malom koníku ozbrojený iba lukom alebo sa dovalil na medzihviezdnej lodi s plameňometmi a ťažkým delostrelectvom.

Podobne ako archetypy vždy zabrali nejaké nápadíky z anime. No a čo, robia to aj v lepších rodinách so zvučnými európsky znejúcimi menami. Veď ide o čiastočne animovaný film, tak prečo nevzdať úctu obľúbenému režisérovi tým, že znovu oživíme jeho myšlienky a obrazy na veľkom plátne? Keď hlavného hrdinu Avatara Jakea Sullyho vystrčia z kóje, kde sa jeho z časti neovládateľné telo vznáša v bezváhovom stave, a vzápätí ho nechajú posadiť sa na klasický ručne poháňaný vozíček, divákovi trkne, že technológia levitácie ešte nie je taká dokonalá a hlavne lacná, aby bola dopriata každému podľa potreby. A to je hlavnou témou filmu – získať šialene cenný minerál s humorným názvom unobtanium (nezískateľnium), ktorý poháňa všetky nadnášacie systémy. V anime Laputa: Zámok v oblakoch bol minerál volucite (aetherium) hlavným dôvodom, prečo plukovník Muska urobil čokoľvek, len aby sa dostal na bájny lietajúci ostrov pozostávajúci z obrovského systémového stromu a zámku obklopeného malou rajskou záhradou. Jedinou prekážkou medzi armádou a zneužitím technológie Laputy boli dve deti – chlapec Pazu a dievčatko Šíta. Keď v Avatarovi mačkoidní Na´viovia počas skúšok dospelosti obratne lezú hore po koreňoch stromov spájajúcich jednotlivé stupne vznášajúcich sa skál, obrazy starej a novej animácie splývajú. Avšak Cameronovi očividne učaroval ešte jeden animák, kde ľudia žijú obklopení jedovatou atmosférou a lesom, ktorý dávno stratil známu podobu: Až na malé ostrovčeky ľudských útočísk je celá planéta spleťou obrovských hubovitých stromov a rastlín, plná rôznych svetielkujúcich pľuzgierikov, plesní a hubiek, vznášajúcich sa semien a spór uchvacujúcich svojou krásou, ale len do chvíle, kým človek nepríde o dýchaciu masku. Les a jeho obyvatelia sú ľuďom cudzí, nerozumejú mu, tak ako nechápu novú ekológiu svojej planéty, a preto ju chcú vo svojej nevedomosti zničiť. Jediným mostom medzi ľudstvom a okolitou prírodou je Naušika z Veterného údolia, dievčina s ťažkým bremenom zodpovednosti, ochotná načúvať aj tým, čo nehovoria – a Modrý rytier, ktorý má podľa legiend jedného dňa nastoliť mier a poriadok. Je nemožné za Pandorou a jej obyvateľmi nevidieť svet okolo Veterného údolia. Ale je ťažké donútiť sa, aby to vadilo.

Lebo nad tým všetkým je Cameron. Ten Cameron, čo má vždy v tíme nejakého chamtivého Parkera Selfridga, ženúceho sa za pokladom bez ohľadu na morálku. Ako Burke z Votrelcov, ani Selfridg nehľadí na potreby iných a neváha využiť projekt premostenia ľudí a obyvateľov Pandory Na´viov za pomoci ľuďmi ovládaných avatarov vo svoj prospech. Aby všetko neprišlo navnivoč, svet ani Cameron sa proste nezaobídu bez nezištnej Ripleyovej, tu Grace Augustinovej, (stvárnenej Sigourney Weaverovou rovnako bravúrne, ako predtým zahrala plameňometom ozbrojenú ochrankyňu ryšavých mačiek). Vidíme prerod Grace zo skeptickej, autoritatívnej vedkyne, ktorá nie neprávom vidí v Jakeovi rušivý armádny prvok svojho projektu a dá mu to riadne pocítiť, v láskavú a materskú národnú hrdinku, ktorá doslova splynula s prostredím. Cameron musí mať na každej cudzej planéte tupé vojenské bedne s jediným závitom, tým od čiapky, ktoré ohrozujú okolitý vesmír. Na Pandoru dosadil plukovníka Quaritcha s veľmi selektívnou inteligenciou, aby proti nemu mohol vrhnúť Johna Connora, nech sa tu volá Jake Sully, trojmetrového modrého slona v pralesnom porceláne – muža, ktorý stojí proti všetkým, aby mu neskôr jedni začali veriť a druhí aby sa ho začali báť. A kde by sme boli bez odvážnej mariňáčky Vasquezovej/Cha­conovej? Ako punc si režisér pod každý záber buchol cameronovskú pečiatku terminátorsko-nostromovského strojového parku s mecha nakladačmi, helikoptérami a bagrovými plošinami. Nech rajská záhrada Na´viov spozná, proti čomu stojí, a nech diváci vedia, že plakať za padlými stromami nie je hanba.

A ono to, čuduj sa svete, drží pokope. Snáď za to môže celosvetová sieť, s ktorej inteligenciou sa Cameron pohrával už predtým. Možno aj divák vyfasoval s lístkom a okuliarmi jeden z konektorov, ktorými oplýva živočíšstvo a rastlinstvo Pandory, a tak mu bolo umožnené porozumieť. Film sa nesie v kompozícii klasickej americkej trojaktovky: Na začiatku nás uvedie do prostredia a dovolí nám obľúbiť si toho chalana na vozíčku, ktorý valí nevinné buľvy na pandorskú nádheru a postupne sa zoznamuje so zákonitosťami planéty i neodvratného armádneho dozoru. My niečo za tou krásou tušíme. Ale aj keď v duchu Jakea postrkujeme, aby sa do svojej vedecko-výskumnej úlohy vteperil s trochou zodpovednosti, musíme si stále držať v pamäti, že je to mladý chalan, vygumovaný zelený mozog, ktorý svoje nové postavenie berie ako hru, nemyslí na budúcnosť a na svoj skutočný status vojenského kripla. Peniaze za projekt, ktoré mu majú priniesť nové nohy, sú v nedohľadne, a tak Jake v tele avatara ochotne vníma len tu a teraz, a hlavne si chce poriadne užiť všetko, čo mu jeho nové telo, vrátane od pása dolu, ponúka.

Preto je Jake po všetkých tých krásnych peripetiách odsúdený na zlyhanie. Zlyhanie vskutku prvotriedne, aby si mohol vychutnať tragédiu tých, ktorí mu verili, ktorých si obľúbil a do ktorých sa zamiloval. Aby si mohol do dna vyžrať celú tú katastrofu, ktorú svojou nezodpovednosťou a detinskosťou spôsobil, a my s ním, lebo v kútiku duše sme verili, že ten zajac katastrofe zabrániť dokáže.

Nuž a potom nasleduje finálna časť trojaktovky, kde má hrdina podľa návodu možnosť očistiť sa, správne sa rozhodnúť a priviesť svoj sen k záverečnému víťazstvu. A to je otázne. V Lapute sa deťom tajomný zámok lietajúci v oblakoch zachrániť nepodarí – ľudstvo navždy príde o bohatstvo kameňov odolávajúcich zemskej príťažlivosti. V Naušike sa ukáže, že práve ona je tým modrým rytierom, ktorý za cenu bolestivých strát odvráti vojnu a ľudskému rodu dá nádej na obrodu a novú budúcnosť. Čo myslíte, ktorý film má Cameron radšej?

A chyby? Samozrejme, že sú… Kým sa spoločne s Jakeom v avatarovom tele nadšene oboznamujeme s nádherným cudzím svetom, v podvedomí nám stále zuní otázka: Kde v keli je ten konflikt?! Ale keď sa konfliktu nakoniec dočkáme, je nám aj veru ľúto, že sme ho toľko privolávali. Pretože zrážka je hrôzostrašná a bezmocnosť duchovne založených Na´viov oproti monštruóznosti ľudských kapacít ešte viac. Nie, nedáte sa oblafnúť, že niekto dokáže pár mesiacov poriadne nejesť, nespať, a pritom plný sily poletovať nad pralesom so svojou horkokrvnou frajerkou. Je čudné, že domácim nejdú na nervy nevyhnutné výpadky ich nových kamošov, keď v avatarovi momentálne nikto nie je doma a telo sa len tak hocikde a za hocijakých okolností bez ducha vyvalí. Ale ak my sme očarení, dovoľme si uveriť aj Jakeovi, že je natoľko fascinovaný novými možnosťami, aby nemohol jesť ani spať, čo potvrdzuje Grace, keď ho núti raz začas sa umyť a nabágrovať nutrične vysoko hodnotné jedlo. Lebo Jake musí hneď bežať nazad, do sveta Pandory, a my sa ponáhľame s ním, veď on je už nielen Na´vi, ale aj náš. Pretože archetypy fungujú. Pretože po každodennom svinstve a prehĺtaní horkých slín človek potrebuje aspoň raz za čas uvidieť, ako dobro a krása zvíťazí. A na čo iné slúži film?


Avatar

Žáner: akčný, dobrodružný, sci-fi, thriller, anime :)

Réžia: James Cameron

Hrajú: Sam Worthington, Zoe Saldana, Sigourney Weaverová, Stephen Lang

Výroba: USA, 2009, 166 min

Hodnotenie: 80 %


Vyšlo na Fantázia OnLine

© Alexandra Pavelková

Diskusia k článku

Žiadny príspevok, založiť novú diskusiu.
Nové v bibliografii
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio