Osamelý strážca parkoviska ~ Alexandra Pavelková ~ Obsah

Osamelý strážca parkoviska,

V júni sa na parkovisku univerzity zjavilo asi 4–5-mesačné vyhladované čierne mača. Malo oškúlený zadok, ustrašené oči, nepriblížilo sa k človeku bližšie než na 5 metrov a pri každom prudšom pohybe alebo zvuku sa utekalo schovať. Prespávalo v kríkoch pri parkovisku, neskôr si našlo útulok v štrbine pod nepoužívaným schodiskom.

Bobo túži po láskavej ruke

Bola to dlhá cesta, kým sa skamarátilo s dvoma tetami, ktoré na univerzite pracujú. Za ten čas vychudnuté mačiatko vyrástlo v ukážkovo krásneho kocúra s lesklou srsťou, výraznou bielou náprsenkou a zásterkou na brušku. Z ustrašeného Boba sa stal pradúci maznák, ktorý dokonale pozná hodiny a zvyky ľudí, ktorí chodia do budovy.

Osamelý Bobo čaká svojho človeka

Zrejme niekto usúdil, že keď je na parkovisku dobre jednému kocúrovi, prečo by nebolo aj dvom, takže v októbri pribudlo druhé mačiatko. Tiež kocúr, v rovnakom veku ako bol Bobo, keď sa objavil. Nazvali sme ho Ďusko.

Bobo rád stoluje v prírode

Ďusko ako keby Bobovi z oka vypadol, čo navodzuje domnienku, že kocúri môžu mať tú istú mamu a zrejme aj toho istého bývalého „pána“. Na rozdiel od Boba si však Ďusko kŕmičky obľúbil okamžite, prišiel na zavolanie a hneď pradie a obtiera sa.

Čím väčšia miska, tým lepšia

Ďusko však bol od začiatku oveľa dôverčivejší, a ľudia, ktorí sa na univerzite či v jej blízkosti zdržiavajú, nie sú všetci z jedného cesta. A tak kocúrik prišiel tu k jednej ranke, tam k druhej – možno vzduchovka, možno len kus skla, keďže po víkendoch sa pod aulou skupinky nedávno odrastených detí deti predpíjajú lacným alkoholom, aby ušetrili na diskotéke, a s prázdnymi fľašami si nerobia veľké starosti.

Bobove vzácne chvíle 1

Ďusko však mal šťastie – ich príbeh na stránke mackysos.sk si prečítala jedna pani a prišla si poňho až z Trebišova. V novom domove Ďuska čakal vlastný peliešok, vlastný záchod (ktorý okamžite vedel použiť), teplo, dostatok dobrého jedla a hlavne láskavé ruky.

Bobove vzácne chvíle 2

Bobo zatiaľ takéto šťastie nemal. Ďusko odišiel pred týždňom a osamelý Bobo chodí po celom parkovisku, nazerá do kríkov a hľadá ho. Ešte týždeň – dva, a Ďusko mu chýbať nebude. On je predsa strážcom parkoviska a blízkeho okolia, ktorý si svoju mzdu vyberá v dobrej strave, pohladení či povarovaní na rukách.

Bobove vzácne chvíle 3

Avšak život medzi autami nie je pre kocúra bezpečný. Čo mu chýba, je skutočný domov, a navyše ho ohrozuje blížiaca sa zima. Ak teda máte pri dome dvor s teplou garážou či väčší byt, v ktorom vám chýba pradúci a vďačný strážca, Bobo je kocúr práve pre vás. Nehanbite sa mi napísať (alexandra.pavelkova@gmail.com), čím skôr, tým lepšie pre Boba.