Alexandra Pavelková - spisovateľka a publicistka, autorka príbehov o Vimke (vedma Vimka)

Dodnes mám pred očami ten obrázok – ilustráciu z akejsi detskej knihy. Z papiera sa tam na nás pozeral žiarivý anilínový ježko s akomak štylizovaným úsmevom. Na cikcakovitom hrebeni ostňov si niesol červené jabĺčku a hruštičku, na pohľad williamsovku. Vtedy nebolo až toľko rozprávkových kníh ako dnes, a tak sme ten obrázok poznali všetci. Pichľavá guľka s chorobnou obsesiou po ovocí na nás útočila z obľúbeného televízneho večerníčka, z nálepiek na dvierkach skrinky v škôlke, z nástenky pri jedálni. Keď sme na hodine výtvarnej výchovy mali nakresliť ježka, vzniklo 34 viac-menej reálnych podobizní ježa hnedého, ktorý si vlečie domov na chrbte jabĺčko. Vŕtalo mi vtedy v hlave, či ježko na tých krátkych nôžkach dokáže vyliezť na strom a obrať si vytúžené ovocie. Alebo sa uspokojí len s tým polonahnitým, ktoré spadne na zem. Alebo je taký špekulant, že poprosí okoloidúceho rozprávkového Janíčka a Marienku, aby mu pár jabĺčok naoberali. Dosť na tom, že ježko s jabĺčkom sa stal symbolom detstva, t. j. prijímania faktov bez overovania.

A potom – najprv v náznakoch v odbornejších knižkách či prírodopisných filmoch, neskôr na hodine biológie definitívne – prišla rana pod pás.

Ježko je hmyzožravec. Presnejšie, najviac obľubuje dážďovky, slimáky a rôzne červíky. Nepohrdne ani vajcami a mláďatami vtákov, ktoré hniezdia na zemi. Pochutná si aj na hlodavcoch a dokonca aj na hadoch. Proteíny, mäsko. Žiadne jabĺčko, žiadny vitamínik.

Celé detstvo nás klamali! Všetko to: „Nepapaj cukríky, zober si jabĺčko ako ježko,“ bola len propaganda. Možno v konečnom dôsledku pre nás užitočná, ale predsa len nepravdivá, podobne ako tá s mliečkom:

Naliala starenka do mištičky mliečka, i smotánky pridala, a pred kocúrika postavila. A kocúrik lízal, lízal, až sa ku dnu prelízal. A potom si v kútiku až do večera labky a fúzy umýval, nakoniec sa stočil v posteli pri babkiných nohách a tam driemal až do rána.

Je možné, že keď prvá archetypálna babka rozprávala prvému zberateľovi ľudovej slovesnosti túto príhodu, ktorá v rôznych obmenách prenikla do mnohých rozprávok, dotyčný folklorista si nevšimol, že babka trpí miernym alzheimerom.

V skutočnosti to bolo takto: Uprostred lízania sa kocúrik začal nepokojne vrtieť, naraz ti ho tam vypustil oblak smradu (o ktorom som viac popísala tuto) a v kútiku chyže za sprievodu mohutného bublania vypustil kaluž hustej a nesmierne páchnucej tekutiny. Potom vyskočil, preletel chyžou do druhého kúta, kde sa skryl pod posteľ a odštartoval druhé kolo grúlenia v črevách zakončené úspešným šplechom riedkej stolice. A potom ešte asi päťkrát, kým sa nepredrístal až ku dverám, odkiaľ ho už totálne nasrdená babka vykopla von.

Kravské mlieko totiž obsahuje laktózu, ktorú väčšina dospelých mačiek nevie stráviť. Kyseliny v žalúdku mačky mlieko zrazia a domáci miláčik má na najbližších pár dní o nafukovanie a hnačku postarané. Fakt je, že niektoré mačky mlieko milujú, ako napríklad naša Uma, tak jej urobíme radosť špeciálnym mačacím mliekom nemenovanej značky. Ale iba raz začas, lebo je šialene drahé.

Ak existuje riešenie s mačacím mliekom, možno je riešenie aj s ježkovým jablkom. Možno to jabĺčko na obrázku nebolo nikdy otočené zo správnej strany. Preto sme nemohli vidieť dierku od červíka, ktorý v jabĺčku býva, odhryzkáva si z neho a pekne priberá. A tak sme vlastne nikdy neprišli na to, že ježko si so sebou nenosí jabĺčko na zjedenie, ale že mu slúži ako sofistikovaná prenosná schránka na uchovávanie čerstvej potravy.

Ináč, ten spomínaný folklorista tiež nestál zaveľa. Ináč by vedel, že mliečko sa do tanierika nedáva mačkám, ale zmokom.

A naša domáca babka?

„Ježiši, mami, fúúúj, však si zasa dala Bimovi kravské mlieko?“

„A čo som mala robiť, keď mu chutí?“