Hodnotenie súťažných prác súťaže Cena Gustáva Reussa 2022,
 |
Tak ako minulý rok, aj tento sa mi dostalo tej cti byť členkou poroty obnovenej súťaže Cena Gustáva Reussa. Táto legendárna súťaž fantastických poviedok, s ktorou vyrástla súčasná generácia úspešných autorov (nielen fantastiky), vznikla v 90. rokoch minulého storočia. Bola vtedy pomenovaná po autorovi prvého známeho slovenského scifi románu Hviezdoveda – Gustávovi Reussovi, rodákovi z Revúcej. Súťaž mala 13 ročníkov v rokoch 1991 až 2003. Víťazné poviedky boli uverejňované v zborníku Krutohlav – nazvaného podľa nebojácneho hlavného hrdinu Reussovho románu.
Aj ja patrím k tým, ktorí kedysi posielali svoje prvé poviedky práve do tejto súťaže. Po takmer dvoch desaťročiach sa mesto Revúca rozhodlo Cenu Gustáva Reussa oživiť a prvý ročník obnovenej súťaže sa konal minulý rok, avšak už s novými súťažnými kategóriami rozdelenými do dvoch vekových skupín. Toho roku sa usporiadatelia rozhodli rozšíriť súťaž o kategóriu „rozprávka“ a „komiks“.
Nižšie nájdete moje krátke slovné hodnotenie týchto súťažných prác. Ich názvy uvádzam v tom poradí, v akom nám boli zaslané usporiadateľmi. Bodové hodnotenie neuvádzam, keďže celkové výsledky súťaže budú uvedené na slávnostnom vyhlásení 28. 10. 2022 v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej, ktoré bude verejnosti sprístupnené aj formou online streamu. Neuvádzam ani kategóriu a vekovú skupinu autorov. Názvy poviedok uvádzam bez redakčných úprav. Moje slovné hodnotenie môže poslúžiť autorom ako záchytný bod v tom, čo podľa mojej mienky robia dobre a čo by mohli nabudúce na svojich prácach zlepšiť. Poznámka: Keďže pred vyhlásením výsledkov súťaže nie sú mená súťažiacich porotcom známe, používam v prípade potreby slovko „autor“.
Kým sa ešte pustíte do čítania komentárov k jednotlivým prácam, venujte pozornosť štylistickému editoru Umberto, ktorý v spolupráci so mnou vyvinul programátor a môj spoluporotca súťaže Cena Gustáva Reussa Rastislav Weber. A tiež venujte, prosím, trochu pozornosti aj najčastejším chybám, ktorých sa dopúšťajú začínajúci autori fantastiky.
Komiks
ilovepdf
Zaujímavá kresba aj lettering, len by som v bubline nedelila slová na konci
riadku spojovníkom. Nápad s využitím známej rockovej kapely a ich
pesničky sa mi tiež pozdáva, Stairways to Heaven tu získava celkom
hmatateľnú podobu. Tá je však trochu kostrbatá a napriek náznaku humornej
pointy nepovažujem komiks za dotiahnutý. Všetko zostalo na úrovni
spoznámkovaného nápadu.
Moja detská láska
Začiatok nepripomína komiks, skôr ilustrovanú poviedku. Nasledujú zle
rozvrhnuté, prehustené sránky, príšerný lettering. Autor si nedal ani
toľko námahy, aby vymazal chyby. Aj keď niektoré panely, či skôr okienka,
prinášajú aký taký komiksový pocit, ako celok je to príliš
uponáhľané. Navyše fakt, že ide o ukážku nedokončenej práce, ju
zároveň zbavuje možnosti celkového hodnotenia.
Kruhy Pantomímy
Posledná stránka má dosť nešťastné rozloženie panelov, až samotný text
čitateľa naviguje, ktorým smerom sa komiks číta. Mimochodom, čo sa textov
týka: „Obzri sa za ramenom“ sa po slovensky v skutočnosti povie: „Obzri
sa cez plece.“ Zvyšok textov, bohužiaľ, nasleduje v podobnom duchu.
Samotná kresba je milá, i keď autor miestami ako keby si nevedel vybrať
medzi štylizovaným a realistickým stvárnením postavy. Posledné okienko so
zrkadlom ma zaujalo, avšak neviem identifikovať autorov zámer.
Poviedky
Slzy lesnej víly
Rozprávanie o dobrodružstve skupinky detí je ucelené. Z textu ale cítiť
neskúsenosť autora. Sú tu zle členené odseky, chýbajú čiarky, samotná
zápletka je len ďalšou verziou x-krát počutého príbehu. Vidno však už
potenciál rozprávača príbehov a všetko ostatné sa dá zariadiť
čítaním, vzdelávaním sa a tréningom.
Záchranná akcia
Poviedočka má ukážkovú stavbu rozprávky. Naivita postáv a ich konania tu
nie je prekážkou – ak autorovým zámerom bolo, aby príbeh pôsobil
jednoducho a optimisticky, tak sa mu to podarilo. Kvalitu zráža dole množstvo
chýb, gramatických aj štylistických, a nesprávne členenie textu.
Odporúčam viac čítať.
Aladár Maska Ali
Ide o celkom milý príbeh pre deti, ktorý by vyzeral lepšie bez množstva
chýb – ako v slovenčine, tak aj v angličtine.
Hlavy dole ä ô
Zlá kompozícia, celý text pripomína len náčrt prostredia a zápletky a jej
riešenia pre neskoršie rozpracovanie do naozajstnej poviedky. Jazyková
úroveň je veľmi slabá, autor neuznáva existenciu čiarok, o štylistike sa
nedá hovoriť, sú tu aj hrubice a iné chyby. Sympatický je nápad a pokus
o vyriešenie apokalypsy – ktorá vyznieva veľmi aktuálne.
OdpadkoZem
Moderná a značne naivná verzia Malého princa. Chýba jej však tá snová,
rozprávková atmosféra. Ak nejaká bola, prehlušila ju opisnosť a
zdĺhavosť. Oceňujem jazykovú stránku, poviedka je v tomto ohľade
v rámci úrovne súťaže takmer bekonkurečná.
Ostrov princeznej Elsemarie
Oceňujem myšlienku, ktorú však autor utopil v neúmernom množstve poetiky
a morálneho posolstva.
Prečo ryby nerozprávajú
Táto bájka je celkom milé čítanie. Má ale logické chyby – antilopa sa
leva nebála, kým boli obaja vo vode? Nepripadalo mi však, že by autor mal
nejaké vysoké ambície.
Svätojánsky zázrak
Sú tu použité jazykové prostriedky a koncept klasickej rozprávky. O tom,
ako išiel nie až taký hlúpy Janko do sveta, kde sa stal ešte múdrejším a
za poctivosť sa mu dostalo spravodlivej odmeny, ktorú ani nečakal.
Sympatické, nenáročné čítanie. Len nabudúce nech autor nechá poviedočku
trochu odležať pred poslaním. Ostalo tam totiž dosť chýb, ktoré by bol
neskôr určite zbadal aj sám.
Za mesačnej jasnej noci
Nie sú tu prvky fantastiky, práca nepatrí do tejto súťaže. Experimentálny
text, snaha o poetiku, emocionálny a duchovný výlev. Chvíľami sa čitateľ
zachytí o poetický obraz, ale v texte sa ťažko orientuje a vytráca sa
jeho zmysel.
Aoife
Poetický text na pomedzí fantasy a magického realizmu. Pri čítaní však
veľmi vyrušuje jazyková stránka – autor ako keby mal veľmi málo
skúseností s písaním slovenského textu. V prvom rade: stále hovorí
o dievčatku, toto podstatné je však stredného rodu a nie ženského.
Podobne je na tom rod Kelpie Báisteach – autor hovorí raz o nej, raz
o ňom. Je tu aj veľa chýb, zle členené odseky a napevno „zaentrované“
konce riadkov niekde uprostred riadku/vety. Tiež je zle písaná priama
reč – namiesto dolných ľavých úvodzoviek autor používa dve čiarky,
horné pravé sú tiež často nesprávne. Čiarky sú tiež miestami záhadne
umiestnené, do textu sa vpletajú zbytočné zámená („v mojej hrudi“,
zatvor si oči), anglická gramatika (pri vymenovaní fantastických bytostí)
zbytočné delenie slov (strako-víla) a použitie nesprávnych slov v danom
kontexte (Vytočí mi tvár k dažďu). Odporúčam viac čítať a viac
písať v nejakom bežnom textovom editore (word).
Diabolský gén
Tento text dokonca nie je ani poviedka, len poznámky k poviedke, náčrt
možnej zápletky. Po formálnej stránke je tam strašne veľa chýb a zlé
členenie textu.
Evangeline
Ani v tejto poviedke nie je fantastika. Postava síce hovorí o sebe, že je
čarodejka, ale v texte sa nijako ako čarodejnica neprejavuje. Rovnako o sebe
mohla povedať, že je zlodejka a vo väzení sedí preto. Jej status
čarodejnice nie nijako a ničím podložený. Takže poviedka vôbec nepatrí
do súťaže. Okrem toho poviedka nemá žiadnu pointu. Na druhej strane,
nachádza sa tu veľké množstvo chýb, ktoré by pri troche pozornosti
odstránil hociktorý textový editor – ja som poviedku čítala vo worde a
väčšina chybných slov je podčiarknutá červenou. Sú tu aj zlé hovorové
väzby („oproti mňa“), hrubice, preklepy, slová napísané po česky a
celá škála ďalších chýb. Autor tiež netuší, ako sa používajú
čiarky vo vete. Na niektorých miestach je jedna myšlienka zo záhadných
dôvodov rozdelená na dve samostatné vety.
Hamburger pre Zimoslava 1
Poviedke chýba názov. Ináč ide o zlepenec postáv, informácií a
zápletiek, nie je núdza ani o deus ex machina, resp. zdôvodnenia dejového
zvratu jednoduchým vysvetlením z úst jednej postáv. Čitateľ nemá veľa
možností zorientovať sa v deji a už je koniec – bez pointy, na
pokračovanie. Aký má vlastne význam posielať do súťaže neuzavretý
príbeh? Autor sa snažil experimentovať, ale výsledok nie je veľmi
čitateľný, nepomáha ani množstvo chýb, ktoré pri takej zložitej
konštrukcii textu pôsobia neprimerane.
Hrdina
Celý text je zliaty do jedného odseku a autor nemá ani potuchy o tom, ako sa
píše priama reč – namiesto úvodzoviek používa dve čiarky (písané na
mobile?) Text sa tým stáva nezrozumiteľným, k čomu prispieva aj to, že
miestami píše autor v prvej osobe (vzdychol som si) a vzápätí píše
o postavách v tretej osobe. Je ťažké identifikovať, ktorá postava čo
robí a hovorí. Poviedka vyvoláva pocit, že autor má oveľa viac
skúseností s počítačovými hrami ako s knihami. Jediné, čo sa zo
súťažného textu dá bez pochybností vydolovať, je motív bratskej lásky,
ktorý si zaslúži bod.
Láska
Duchárčina. Náčrt, obsah poviedky – autor vypichol len kľúčové scény
zoznámenia sa mŕtveho chlapca so živým dievčaťom a potom už len pobehol,
aby to rýchlo ukončil happyendom. V texte je dosť veľa chýb a členenie na
odseky nie je veľmi šťastne volené, ale je tu istý zárodok nádeje pre
ďalšie texty od tohto autora v budúcnosti.
Lietajúce pizze
Iba nápad, nič sa nevysvetlilo, nikam to nespelo. Text je zliaty do jedného
odseku. Nesprávne výrazy, chyby. Odporúčam veľa čítať.
Nový život
V prvom rade pri čítaní vyrušuje zle členený text na odseky. Úplne
naopak, ako treba – uvádzajúca veta je v jednom odseku a priama reč
v ďalšom, ale iná osoba je priradená k tomu istému odseku. Držme sa
pravidla, že 1 osoba + 1 priama reč + 1 činnosť = 1 odsek.
V niektorých dialógoch sa pletú aktéri, čitateľ nevie, kto čo hovorí a
robí. Časté opakovanie tých istých slov krátko za sebou. V texte sa
veľmi zle orientuje, ale dá sa z neho vylúpnuť zaujímavý príbeh, hoci
niektoré veci ostanú tajomstvom aj po dočítaní. Páči sa mi myšlienka a
pokus o napínavý dej, nabaľovanie jedného problému, ktorý treba
vyriešiť, na druhý. A posledná veta je výborná. Odporúčam veľa
trénovať.
Obyčajne neobyčajná alebo naopak
Autor asi ten istý ako Lietajúce pizze? Text zliaty, bez odsekov, často sa
opakujúce slová aj časti viet, veľmi naivné a bez pointy.
Príliš zvlá́štne dvojnohé́ tvory
Nedá sa hodnotiť. Toto nie je poviedka. Je to výsek knihy, zrejme
fantasy.
Princ a drak
Bol by to celkom milý príbeh s veľmi predvídateľnou pointou, ktorý ale
treba namáhavo vydolovať z naivného textu. Chýbajú odseky, všetko sa
udeje „z rýchlika“, ale aspoň sa čitateľ dlho netrápi.
Rozkol
Fanfiction. Krkolomný štýl a množstvo chýb veľmi sťažujú čítanie.
Niektoré vety je potrebné prečítať si aj dvakrát a stále nie je isté,
či vôbec aspoň autor tuší, čo napísal: „Nevedome moje nohy ustúpil
o pár krokov vzad“, „Od zaskočenia sa mi zviazal jazyk“. Odporúčam
veľa čítať. Knihy.
Sandra sa snažila spoznať svet
Nepatrí do súťaže, nedá sa hodnotiť. Nie je to poviedka, nie je to ani
fantastika, ale citový výlev. Po jazykovej stránke zle členený text, ale
pomerne málo chýb, našťastie. Nabudúce si treba prečíťať podmienky
súťaže.
Sedem diamantov
Je tu istý potenciál, autor má premyslené zákonitosti svojho sveta, i keď
to vyzerá skôr na inšpiráciu nejakým filmom alebo seriálom. Vnímanie
situácií a ich podanie čitateľovi je ale naivné. Text je zle členený do
odsekov, je tu dosť veľa chýb, nájdu sa aj hrubice. Najmä celý text
pripomína výsek z niečoho väčšieho. Autor má ešte dlhú cestu pred
sebou, ale myslím, že už preukázal schopnosť imaginácie a raz o ňom
ešte budeme počuť.
Tiamat
Premyslený svet a prostredie, ale vyzerá to skôr ako expozícia dlhšieho
textu než ako poviedka. Je tu veľa chýb, hrubice a hlavne zlé členenie
textu na odseky. Veľké „V“ pri vykaní v priamej reči… „ohnivý
elfovia“, trhá to oči.
Upírov zachraňuje láska
Príbeh je písaný štýlom, ako keby ho „Luis“ Michael Peña rozprával
Ant-manovi. Pôsobí skôr ako poznámky k poviedke s niekoľkými
kľúčovými dialógmi, ktoré majú medzi postavami padnúť. Je tu strašne
veľa chýb a veľmi zlé členenie textu. Ak má autor 15 rokov, pomohlo by mu
čítať viac kníh a sledovať menej seriálov, aby získal trochu cit pre
text. Istý epický potenciál tu totiž je.
Zaklínač
Fanfiction. Ešte k tomu samá chyba a nelogickosti. Autorovi odporúčam
čítať viac kníh. Začať by mohol autorským zákonom.
Zlatisté polia
Pekná atmosféra. Bola by ešte krajšia, keby autor nechal poviedku dlhšie
odležať a potom by si ju po sebe ešte raz prešiel. Verím tomu, že na
väčšinu chýb by prišiel aj sám. Mrzí ma ale, že tajomstvo súžitia
dvoch postáv v akejsi slučke sa nijako nevysvetlilo. Cieľ teda nebol
adekvátny úsiliu, ktoré autor vynaložil na vybudovanie cesty.
Abraxas
Toto nie je poviedka, len poznámky k nejakému rozsiahlejšiemu textu alebo
jeho obsah. Samá chyba – väčšina chýb je vo worde podčiarknutá, autor
si nedal ani tú námahu, aby sa na to pozrel a opravil ich.
Cesta z Marsu
Weirov Marťan naopak. Oceňujem nápad s donáškou pizze. Ináč som si nie
celkom istá, o čom to bolo.
Čas nájsť si sekretárku
Milé, trocha pritiahnuté za vlasy a nájde sa pár chýb, ktoré by tam byť
nemuseli. Výsledok je ale celkom svieži.
Email
Strašne akože technické, ale málo dramatické a v podstate len ďalšia
variácia na zrod UI.
Ester
Veľa motívov a postáv, podivná schéma. Ak to má byť ponáška na niečo
z reality, vôbec som to nepochopila. Autor asi vie svoje, ale napísal to tak,
že čitateľ sa nemá o čo zachytiť.
Kam až oko dovidí
Poviedka nemá názov. Názov má byť súčasťou poviedky, netreba sa
spoliehať na to, že porotcovia si ho domyslia podľa názvu súboru. Fyzika tu
dostáva poriadne na frak. Postava priznáva, že o vesmíre vie prd, a je tu
dosť veľké podozrenie, že autor na tom nebude omnoho lepšie. Dobre sa však
vyzná v sladkostiach a rôznych chutiach. Keby nalodenie Úchvatníka prebehlo
nejako logickejšie, bolo by to príjemnou zmenou v poviedkach s motívom
„sám vo vesmíre“. Ani ako pokus to ale nebolo márne. Len trochu
preškrtať, opraviť chyby a najlepšie vyhnúť sa technickým
záležitostiam. Mimochodom, spojenie „oženiť za tú krásku Kaatje“ fakt
pobaví.
Kúsok duše
Akčné, in medias res, ale v napínavých častiach zbytočne ukecané.
Problémom je tu slabá pointa a nedostatočne vybudovaná atmosféra, emócie,
ktoré by mali byť hnacím motorom konania postáv. Namiesto toho sa tu
intelektuálne vysvetľuje. V tomto type príbehov by mal čitateľ aspoň
jednej z postáv držať palce, ale tu sú postavy napísané tak, že na ne
čitateľ kašle. Zišlo by sa príbeh preškrtať a trochu udrieť na citovú
struhu. Autor má tiež hokej v čiarkach.
Láska a Smrť
Milé a vtipné. Škoda (!) preškoda toho podmieňovacieho spôsobu a
slovosledu, na ktorých by mal autor ešte popracovať. Ináč už nič netreba,
len ďalej písať.
Ôsma hora ôsmy dol
Pekným rozprávačským štýlom vybudovaný pútavý príbeh, a zrazu koniec.
Pointa nikde. Schéma „prišiel som, odfajčil som, odišiel som“ je už
nemoderná. Dnešný čitateľ vyžaduje tajomstvá a odpovede na ne, nie len
tak si mirnix dirnix z poviedky odísť a nechať krokvu krokvou. Mimochodom,
hrada nie je krokva. Hrada je trám, brvno, dnes hranol či eurohranol, je to
nosník, ktorý niesol strop, teda podlahu povaly. Krokva je hrubá doska,
ktorá nesie strechu, kladie sa kantom, aby sa eliminovalo riziko prehnutia.
Doučiť sa terminológiu. A v pohanských časoch sa nenadávalo:
„Sakra.“ Prečo asi?
O tom prečo On túžil dosiahnuť
nedosiahnuteľné
Autor nastrelil zaujímavý nápad. Kultivovaným jazykom vybudoval prostredie,
postavy a naznačil zápletku – a prišiel koniec. Žiadna pointa, nič,
čitateľ sa cíti oklamaný.
Pán lesa
Pekný fantasy príbeh napísaný príjemným jazykom. Chýbal mi ale nejaký
náznak zla, hrozby, niečo temné, čo odkjakživa striehlo ukryté
v skalách, pretože konflikt prišiel príliš náhle a neskoro. Prepojovací
prvok (zatúlaný psík) tento ostrý a tak trochu nelogický prechod zmäkčil.
V texte je pár štylistických zakopnutí a chybiek, ktoré by si autor zrejme
všimol sám, keby dal poviedke ešte dostatok času na odležanie. Priamu reč
nie je dobré dávať do nového odseku pod uvádzacou vetou.
Škaredá na pohľad desivá vnútri
Pútavý atmosférický horor. Škoda toho množstva chýb, preklepov a
opakujúcich sa slov. Nabudúce autorovi odporúčam dať poviedku pred
poslaním niekomu opraviť alebo použiť aspoň náš jazykový editor
Umberto.
Svetová trojica
Jednotlivé scény sú napísané svižne a sugestívne (až na tie chyby), ale
poviedka ako taká je nekonzistentná spleť výjavov, z ktorých sa nedá
pochopiť, o čo vlastne išlo.
Syn vlka
Pekné, len trochu zhurta. Autor pracuje viac s náznakmi ako s vysvetleniami.
Udalostí a motívov je priveľa na takú malú plochu a pointa je len
cliffhanger na pokračovanie tohto textu. Ale sľubné, pokiaľ autor dokáže
opustiť vyšliapané chodníčky vlkodlačej tematiky a vytvorí si vlastný
svet s vlastnými fungujúcimi pravidlami.
Tristošesťdesiatpäť dní
Miestami sugestívne, ale nekonzistentné. Autor pracuje s emóciami, vidinami,
predstavami, ale čitateľ sa nemá čoho zachytiť, len matne tuší akúsi
líniu vývoja smerom dopredu. Autor má k tomu zlozvyk nepekne sa správať
k interpunkcii a medzerám.
Uroboros
Príjemný príbeh so zaujímavou kompozíciou. Záver je logický ale trochu
presladený, možno by pomohlo pracovať v náznakoch – napríklad, že sa
Ester rozhodla zobrať si chlapca z domova. Pri čítaní ma vyrušovala spojka
„nakoľko“, ktorá patrí do administratívneho štýlu. Tiež by sa dala
vylepšiť dynamika textu, ktorú trochu brzdia pridlhé vety idúce v slede
za sebou.
Večná naháňačka
Milé, vtipné, ale trochu prekomplikované a pár vecí by sa zišlo
preškrtať. Nájde sa tu aj niekoľko chýb a hrubica, ale myslím, že keby si
aj tento autor doprial dosť času, prišiel by na to aj sám. A mám pocit,
ako keby sa snažil ušiť mi túto poviedku na mieru.
Vesmírni baníci
Úryvok zo sľubnej klasickej dobrodružnej vesmírnej scifi, ale keďže ide
o úryvok, nedá sa hodnotiť a iba oberá porotcov a usporiadateľov
o čas.
Záplavy v dedine
Trochu strašidená fantasy, pekne nastrelená alegória smrti. Zišiel by sa
jej však väčší priestor a trochu viac popracovať so slovami a obrazmi.
BTW, v jednej chvíli sa starosta zmenil na prezidenta.
© Alexandra Pavelková
