Alexandra Pavelková - spisovateľka a publicistka, autorka príbehov o Vimke (vedma Vimka)

Často urobíme zle nechtiac. Niekedy ani netušíme, že naše zvyky, naše správanie, ktoré je rutinné a vo svojej podstate neškodné, môže niekomu ublížiť. A napriek tomu sa to deje v mnohých podobách každý deň.

Nie, nehovorím teraz o zašliapnutých mravcoch či vtákoch, ktoré sa prežrali plastov v odpadkoch. Ani o rybách vymierajúcich na chémiu, ktorá sa bežne vypúšťa do vody, ani o kozmetike testovanej na zvieratách. Hovorím o niečom, čo môže každý z nás zažiť veľmi zblízka, nečakane a nepríjemne.

Tento týždeň u nás dva prípady. Pártýždňová mačička s pripečenou labkou a o málo starší kocúrik s chrbtom odratým z kože. Pýtate sa, kto mohol, preboha, urobiť takú strašnú vec? To snáď ani nie je človek.

A predsa je. Možno to bol slušne oblečený pán, šesťdesiatnik, čo sa teší na vnuka, mladí mu včera ukázali fotku sona. Ponáhľa sa do firmy s hlavou plnou plánov a povinností a snaží sa spomenúť, či si pred odchodom z domu vzal lieky. Vyhrnie si golier, lebo ranný chlad zalieza až do kostí, rýchlo nasadne do auta, zabuchne dvere a naštartuje.

Alebo to bola mladá žena, trochu neporiadne učesaná, lebo ráno bolo treba v prvom rade obliecť a nakŕmiť deti, a Dávidko si dnes postavil hlavu, že kakao nechce. Teraz ich musí rýchlo odviezť do škôlky a v duchu sa modlí, aby nebola zápcha a stihla prísť do práce skôr, ako si šéf všimne, že zasa mešká.

Mohol to byť ktokoľvek z nás.

Toto je len začiatok článku. Celý článok nájdete kliknutím sem na Blog SME, kde bol uverejnený 16. 10. 2015.