Nuz Sas, citam to az teraz, ale nevadi.. hladam vsetko cokolvek o macickach… tento pribeh je silny.. ako tvoji chalani.. :) vies aka som bola pred 3 rokmi.. mačka?? brrrr pozerat, aj to radsej zdialky.. len preboha mi to nedavajte na ruky, a nikdy k tebe nepridem, kym budes mat macky.. teraz mam doma kocura a macicku.. obaja najduchovia, obaja krasni… co to sme si s nimi prezili a pri obidvoch si mi pomohla, za co ti budem na furt veky vdacna.. :) co sme si to sme si, ale vzdy ked mam problemy si pomyslim „co by urobila Sas“ a vacsinou ma vzdy napadne spravna vec… a dakujem aj za veta.. je super!

Mam ta rada Sas…

Fantasy v praxi. Pretože normálne je zbaviť sa inakosti. Vzdať sa, nie bojovať. A to hovorím o človečích prípadoch, tie zvieracie sa takmer vždy rýchlo „vyriešia“. Veď mačiek je ako hadov. A hadov ako pliev. Obdivujem planétu a svet, v ktorom žijú mačiaci Bucko a Žabko. Dilema stvorenia je v tomto prípade bezpredmetná. Životodarcova a konzervodarcovia v jednom :) Stavím, sa, že vám chalani pradú každý večer oltárik siahajúci až do mačacieho neba :)A niekde sa navíja na koleso Božieho Mlyna, ktorý tebe Saš a tvojmu manželovi, raz, keď príde čas, všetko oplatí.

Je to veru silny pribeh a ty mas naozaj velke srdce. Kedze spovzdialia trochu sledujem ich osudy, dobre padlo si to takto pekne a putavo zrekapitulovat. Snad ich niekedy uvidim aj nazivo :)

Mila Alexandra, vyslovujem vam ooobrovsky obdiv a vdaku za macicky, ktore ste zachranili. Som neskutocne rada, ze na svete ziju ludia ako vy. Cely clanok ma velmi dojal a prajem vam zo srdca len to najlepsie.