Alexandra Pavelková - spisovateľka a publicistka, autorka príbehov o Vimke (vedma Vimka)

Názov príspevku
Vaše meno/nick (povinné)
Váš e-mail
	Iné HTML značky nie sú povolené. Citáciu urobte predsadením > pred každý riadok citovaného textu (napr. z iného príspevku).
> Keď už je reč o tých mačkách... > Časť leta sa snažím vždy tráviť na chalupe v Nitrianskom Pravne > a zhruba pred pätnástimi rokmi som tam zažil drastickú príhodu so > susedovou mačkou. Jedno krásne júlové popoludnie ju prešlo oboma > kolesami osobné auto. Počul som pískať pneumatiky a tak som > vybehol pred dom zistiť, čo sa robí a uprostred cesty vidím > ležať mačku. Myslel som, že už to má za sebou, ale mačka > začala trochu hýbať nohami, navyše nikde nebolo vidno žiadnu krv. > Vyzeralo to ako posmrtne sťahy svalov, alebo predsmrtné kŕče, no > mačku som pre istotu odtiahol na kraj cesty do jarku. Nevedel som čo > robiť, či jej pomáhať alebo ukončiť trápenie. Nešťastná > suseda ju chcela zachrániť a nebrala do úvahy, že zviera má > pravdepodobne zranenia nezlučiteľné zo životom. Tak som nechal > susedu s mačkou a kázal jej zavolať veterinára. Na druhý deň, > keď som išiel ráno do obchodu, mrknem do jarku a skoro som > zinfarktoval. Mačka sa tam ešte stále zvíjala. Bol som rozhodnutý > to ukončiť, zobral som rýľ, no keď som došiel k mačke, zrazu > otvorila jedno oko a pozrela na mňa. Akosi som stratil odvahu. Teraz > sa za to hanbím, ale nedokázal som tú mačku tam vtedy zabiť. Bolo > to iné, ako zabíjať zajace, ktoré kedysi choval dedo. Vrátil som > rýľ do šopy a nahováral si, že aj tak za chvíľu umrie. Nechcelo > sa mi to však ísť kontrolovať a tak netuším ako dlho sa > trápila. Až keď som o týždeň odchádzal späť na Oravu, nakukol > som s obavami do jarka, no mačka tam už nebola... >
Potvrdenie	text podľa obrázku naľavo

Súvisiaca diskusia

Úvodná stránka → Diskusné fórum → Príbehy nemých tvárí → Odpoveď na príspevok

Nové v bibliografii

Biblio

Biblio

Biblio

Biblio

Biblio