Veľmi tajný Haldirov denníček, Ad Dve veže
 |
Prvý deň: V Lothloriene je strašná nuda. Galadriel skoro vystrelo, keď som namieril na jej bobra, a zakázala mi strieľať na pohyblivý terč. Ale kde mám nájsť nepohyblivý, keď vás tu aj stromy obchytkávajú? Krátim si čas tým, že potajomky dupem po podhubí všetkých tých hnusných, smradľavých, slizkých hríbov, ktoré pani Galadriel považuje za také dekoratívne.
Neskôr: Jejda, objavil som zaujímavú hubu s vynikajúcimi chuťovými, vôňovými a inými vlastnosťami. Všetci sú zrazu perfektní, dokonca mi nevadia ani Glorfindelove spotené dlane. Tamto to, čo letelo nad obrím papradím bol naozaj olifant, alebo sa mi to iba zdalo?
Druhý deň: Prebudil som sa na opadanom lístí uprostred ďalších šiestich elfov. Všetci majú na tvári šťastný úsmev. Iba mne sa strašne točí hlava, mám sucho v ústach a svalovku na miestach, o ktorých som dosiaľ vôbec nevedel. Večer sa odkradnem podupať aj tie zvyšné huby.
102. deň: Nuda, nuda, nuda. Prečo som len zničil VŠETKY huby?
1 561. deň: Z dlhej chvíle som vyliezol na strom a namontoval tam satelitnú anténu. Teraz každú sobotu pozerám Xenu. Najviac sa mi páčia tie diely, kde vystupuje Bellerophon, kráľ Cleades a princ Sarpordon.
12 893. deň: Seriál skončil, zasa sa zožieram nudou. Stretol som Celeborna. Opýtal sa ma, či mi tento náš uniformný elfský vzhľad nevadí. Povedal som mu, že nie. Zajtra sa musím pozrieť do slovníka, čo znamená \„uniformný.\“
12 894. deň: Zistil som, čo znamená \„uniformný\“. Ku krajčírovi som objednaný koncom týždňa.
12 915. deň: Nový oblek sa nevydaril – asi preto, že majster krajčír už 9 000 rokov nešije nič iné, než splývavé tógy v svetlých pastelových farbách. Asi si nafarbím obočie.
12 999. deň: Nuda. Pre zlepšenie svojho vzhľadu som si dal vyplniť pery kolagénom. Pozorujem tu istý pokrok, pretože pani Galadriel ma už 18-krát pozvala, či by som sa nechcel vykúpať v jej fontánke. Fuj.
O niečo neskôr: Žeby som predsa len prijal jej pozvanie? Len tak, z dlhej chvíle, samozrejme.
13 495. deň: Strašná nuda, tak som sa s chlapcami vybral na prechádzku po lese. Pribalili sme si aj šípy, keby sme náhodou stretli nejakého kanca. Kanca sme nestretli, iba bratranca Ita s veľkou helmou. Siaha mi akurát po pás, hm. Spolu s ním došlo aj to tintítko Legolas Zelený lístoček. Ten mi tu chýbal, na jeho ksicht som od toho večierku s hubami alergický. Sprevádzal ho však jeden vysoký týpek, pozoruhodný svojím ošklbaným, zarasteným a umasteným zjavom, aký v Loriene často nevídať. Ostatní sú zanedbateľní.
13 496. deň: Sranda, keď sa ten dlháň okúpal a oholil, ukázalo sa, že je to Aragorn, Isildurov dedič. Ach, prebudil vo mne spomienky na krásne časy, keď sme bok po boku s ľuďmi bojovali v Poslednej aliancii proti Sauronovi. Škoda, že Isildur zomrel taký mladý, ale požiadať Saurona o ruku sa nevypláca.
13 497. deň: Aragorn je skvelý chlap. S tým svojím dlhým mečom dokáže zázračné veci. Normálne mám chuť obnoviť bratské puto medzi elfmi a ľuďmi. Práve som mu vysvetľoval koeficient napätia tetivy, keď sa priplichtil Legolas a spýtal sa ma, či smie preleštiť môj luk. Vyzeral sklamaný, keď som mu povedal, že svoj luk do cudzích rúk nezverujem.
13 498. deň: Strávili sme s Aragornom noc pod hviezdami a spomínali na vojnu proti Sauronovi. Potešilo ma, že genetická pamäť u ľudí je predsa len niečo viac než sací reflex. Nadránom sa k nám privznášal Legolas s úsmevom od ucha k uchu a smrdel dymom. Opýtal sa, či nebude nejaký hubový večierok. Vysvetlil som mu, že nie. Chcel mi nanútiť akúsi horľavú tyčinku, o ktorej tvrdil, že je naplnená voňavými lístočkami. Odmietol som, lebo mám podozrenie, že ide o slávne Zelené lístočky, ktoré má jeho rodina v logu už pár tisícročí. Aragorn, Aragorn, Aragorn.
Neskôr: Nachytal som Galadriel s bratrancom Itom. Nechutné. Nuda dokáže robiť s elfmi strašné veci. Mal by som odtiaľto čím skôr vypadnúť.
13 500. deň: Aragorn so svojou spoločnosťou odchádza. Som skormútený, bez neho tu skapem. Legolas bol tiež skľúčený, tak som mu na rozlúčku daroval svoj luk. Bol po ňom, chudák, celý zabažaný, a ja si v Loriene predsa len ľahšie zoženiem nový. Mám dojem, že Legolas je tak trochu fetišista.
13 510. deň: Strašne sa nudím a je mi smutno za Aragornom.
13 520. deň: Huraáááááá! Dostal som od Aragorna pozvánku na super párty do Helmovho žľabu. Hneď na úsvite vyrazím.
13 521. deň: So mnou vyrazila eskorta elitných elfských snajperov, ktorí sa o tej párty tiež dopočuli. Dnes sa nedá nikomu veriť, tajná služba vám bez ostychu číta všetku súkromnú poštu. Tak nič, aspoň sa cestou nebudem nudiť. Čo na tom, že sú si navzájom takí podobní, že ich ani o 2000 rokov nebudem vedieť rozoznať po mene?
13 530. deň: Srdečné zvítanie s Aragornom, i keď som bol trocha zmätený, že mi prejavuje svoju náklonnosť takto, pred všetkými. Všimol som si, že si stihol nadviazať novú známosť. Ešte dobre, že je to len ľudská princezná, teda nepôjde o nič dlhodobé. Aragorn povedal, že párty sa rozbehne večer, keď dorazí 10 000 škratov. Strašne sa teším, po tej nude v Lothloriene bude konečne do čoho pichnúť.
Neskôr: Už to začalo. Super! Takto som si to prestavoval – Aragorn nás postavil do radu a velí nám! Šípy hviždia, skaly lietajú, krv strieka, jednoducho rozkoš. Moji chlapci sa na hradbách nádherne vynímajú. Sú takí dekoratívni – prinajmenšom v porovnaní so škratmi. Niekedy som Sarumanovi za jeho škratov vďačný, lebo lepšie vidno ten kontrast. Aj Legolasovi 3000 rokov lekcií lukostreľby veľmi prospelo. Len jedno ma mýli: prečo Lego tak vášnivo objíma môj luk a hľadí mi pri tom do očí? Podnikavý chlapec, asi mi zasa chce predať z tých dymiacich zelených lístočkov.
Ešte neskôr: Snažím sa nevidieť, ako Legolas obchádza hradby a každému núka fajku. Našťastie moju pozornosť priťahuje Aragorn – v boji je úžasný. Keď sme sa prebili dolu, Aragorn čosi zakričal a naznačil mi, že mám dobrý bočný švih. Prikývol som, že rozumiem, a ukázal som mu aj horný. Tuším som sa prepočul. To, prečo všetci odchádzajú, som pochopil, až keď ma náhodný šíp vyviedol z rovnováhy. Au. Umieram. Po tých tisíckach rokov života konečne niečo prekvapujúce. A pozitívne – som v Aragornovom priateľskom, mužnom náručí. V mysli mi odoznieva báseň na Aragornovu počesť. Možno sa – niekedy, niekde – znova uvidíme, len dúfam, že krv Númenoru dovtedy nevymrie.
Poznámka MM: \„Ak ste okrem filmového Pána prsteňov zaregistrovali aj existenciu knižnej predlohy, možno vás bude zaujímať to, že smrťou Haldirov denníček vôbec nemusel skončiť.\“
13 531. deň: Všetci sme sa zhodli, že Aragornov pohľad za deportáciu do Mandosovych siení stál. Gil-Galada naše rozprávanie tak rozpálilo, že sa rozhodol požiadať o podmienečné prepustenie z podsvetia. S výkrikom Elendil! Elendil! zaútočil na samotného Mandosa.
13 532. deň: Strašne sa nudím. Prečo vo Valinore nerastú huby?
P.S.: Zájdite, prosím, aj na túto stránku: http://www.geocities.com/…_lorien_rip/ Ďakujem.Vyšlo vo Fantázii
© Alexandra Pavelková
