Univerzálny seriál, Stargate Universe. USA, Kanada, 2009 - 2010

Osadenstvo Destiny
Destiny
Elli
Antické kreslo
Ako to asi funguje?
Matthew Scott
Hľadá sa voda - antický skafander
Zbytočná a otravná Camille
Elli a kino z minulosti
Hľadajú sa zdroje
Sviniar Telford
Nie príliš pohostinná planéta
Dr. Rush a Chloe
Greer a Young
Zasadnutie súdu

Znelo to tak sľubne. Konečne sa podarilo rozšifrovať deviaty symbol. Práve včas na to, aby veľmi rozmanité osadenstvo rozpadajúcej sa inoplanetárnej základne Ikarus stihlo ufujazdiť jediným možným smerom – hviezdnou bránou kamsi do neznáma, respektíve veľmi neisto odhadovaného zná­ma.


Čo sa môže, to sa pokazí

Vypľutie na druhej strane bolo tvrdé, pre niektorých fatálne. Podľa závažnosti zlomenín a počtu úmrtí sa dalo približne určiť, že vzdialenosť, ktorú ľudia prefičali od jednej brány k druhej, je bližšie neurčiteľná. No niet času na horekovanie. Vpadli sem napochytro, takmer s prázdnymi rukami, ale bol to pád z blata do kaluže, pretože paluba, na ktorej sa ocitli, nepatrí žiadnej Noemovej arche, naopak. Je to vrak taký starý, že sa Antikom neoplatilo ani strčiť ju do múzea. Šrot na šrot, jednoducho na odstrel.

Volá sa Destiny, tá archa zo záhrobia. Nemajú nič, než ju, pretože lístok hviezdnou bránou bol jednosmerný. A tak sa musia postarať, aby tu prežili aspoň dovtedy, kým sa budú môcť vrátiť, iste čoskoro, a keď nie čoskoro, tak trochu neskôr alebo, panebože, aspoň voľakedy v budúcnosti.

Ale postavy sú na to, aby im tvorcovia hádzali polená pod nohy. Nech ukážu, pajáci, čo v nich je, nech si zaslúžia svoju virtuálnu existenciu. Názvy prvých epizód vypovedajú o tom, s čím všetkým musia nedobrovoľní cestujúci zápoliť: Vzduch (loď je deravá ako pamäť svedka dopravnej nehody opitého člena parlamentu), Tma (zvyšky energetických zdrojov na lodi by nenaštartovali ani dôchodcovský mobilď), Svetlo (keď loď zamieri priamo do najbližšieho slnka, osadenstvo lode s láskou a úctou spomína na staré zlaté časy temna v minulej epizóde), Voda (tá trocha, ktorú majú, sa z neznámych príčin vyparí, čo je fajn dôvod na vzájomné obviňovanie sa) a podobné radosti, ktoré človeku pripomínajú, že ešte stále žije. Proste jedno veľké dobrodružstvo, vlastne zlodružstvo, ktoré by malo byť plné napätia, obhrýzania nechtov a držania palcov.

Tak prečo je divákovi po desiatich epizódach šuma-fuk, či sa sebeckému a viac než trochu šibnutému doktorovi Rushovi podarí vytočiť cestu domov, či sa očividne fertilná samička Chloe (Elyse Levesque) konečne vyspí s geniálnym a priateľským Elli Wallacom alebo bude dávať prednosť atraktívnejšiemu ale gumenému poručíkovi Scottovi? Človeku by nemalo byť jedno, prečo všadeprítomná Camille Wray (Ming-Na) do všetkého strká nos a prečo sa jej bojí aj chlapácky veliteľ Everett Young. Posledná časť prvej polovice prvej série sa volá Justice, Spravodlivosť. A veru. Tak im treba.

Do tretice všetko!

Stargate Universe je tretím seriálom, ktorý využíva motív Hviezdnych brán. Napašmali sme sa celovečerným filmom s Kurtom Russelom. Potešili sme sa so Stargate: SG1, a to hlavne vďaka šarmantnému hláškarovi O´Neillovi (Richard Dean Anderson) a jeho výsadkovému tímu číslo jeden. SG1, pravda, nepatrí medzi výkvet tvorivého myslenia ľudstva, seriál je postavený na princípoch StarTreku (z ktorého si hojne pomáha nápadmi a rozšafne dochucuje aj z príručnej koreničky menom Farscape). Odtiaľ si niečo donesú, hentam niečo prinesú. Ale hlavne je to o boji dobra (naši, vrátane spriatelených rás) proti zlu (znepriatelené rasy a sem-tam nejakí naši) a o vzťahoch tímu SG1 (interných aj externých). Prežili sme prakticky bez ujmy Stargate Atlantis odohrávajúci sa v galaxii Pegas. Hoci hovoriť tu o nejakej nápaditosti scenára by bolo prehnané, jednak šlo o nadstavovanú kašu z SG1, druhak sa v posledných častiach varilo z čistej vody, zasa to však boli postavy (Sheppard, McKay, Teyla, Ronon a ďalší), ktoré seriál zachránili a zanechali v divákoch vo všeobecnosti priaznivý dojem.

Lenže tvorcovia Stargate Universe si predsavzali, že do nového projektu vrazia všetko. Vrátane časových slučiek, rozstrasenej pseudoaktuálnej kamery a kastingu typu „každý pes iná ves“. Pokiaľ sa pôvodný film páčil klasickým milovníkom sci-fi (a milovníčkam Kurta Russela), SG1 pritiahol pôvodných divákov McGyvera a tých trekisticky nastavených, Atlantis sa viezol na úspechu skôr spomenutých, Stargate Universe by sa mal podľa nich zapáčiť každému. Zúfalí a mnohotvárni stroskotanci sú chrstnutí do bezútešnej situácie, ktorá sa námetom i polodokumentárnym spôsobom spracovania snaží podobať megaúspešnej Galactice. V cudzom a nehostinnom prostredí bojujú o holý život a nádej, že sa raz vrátia domov; proste jeden obrovský supernapínavý scifisticko-psychologicko-akčný nárez, na konci ktorého by žiadna miska zemiakových lupienkov nemala zostať plná.

Prd. Kamera a la Galactica nefunguje, pokiaľ si oko neoddýchne pri stabilnejšej intelektuálne alebo emocionálne náročnejšej scéne. Takej tu niet – kdesi v pozadí mozgu sa vám síce ukladajú informácie, že veci, ktoré sa dejú na obrazovke, sú strašné, ale cítite sa, akoby ste čítali menný zoznam na pamätníku padlých hrdinov z 1. svetovej vojny. Nič osobné. Niet tu mimozemšťanov (okrem pár prakticky neviditeľných zvieratiek a mikroorganizmov), niet tu priateľstiev a ozajstných väzieb, bežne vznikajúcich medzi ľuďmi, pre ktorých každá minúta môže byť poslednou. Je tu len všeobecný strach, ale profíci vravia, že na strach sa dá zvyknúť (prinajmenšom na cudzí). Nepomôže ani občasný prestrih na „amatérsky“ pohľad na vec, o ktorý sa občas pokúša Elli so spojazdneným antickým „kinom“. Široký záber postáv mal zrejme za cieľ dosiahnuť, aby sa s kým mala stotožniť čo najširšia cieľová skupina divákov. Výsledkom sú však charaktery s chuťou, farbou a vôňou fastfoodu. Jediný dojem, ktorý divák z postáv má, je ten, že ich je priveľa a že by mohli umierať aj viac a častejšie.

Nad nimi trochu vytŕča mladík Elli (David Blue) so svojím pacifizmom, ktorý sa do projektu Stargate Universe dostal napochytro ako slepé kura k zrnu. No ani on nedostane priestor na to, aby mu ostatní nezamestnaní géniovia s nadváhou uverili a začali fandiť. Doktor Rush (Robert Carlyle) pendluje medzi vedeckou posadnutosťou a asociálnosťou; viac farby do tváre by si rozhodne zaslúžil aj plukovník Young (Justin Louis), keď to má také ťažké a ešte k tomu ho žena na Zemi podvádza s najlepším nepriateľom. Alebo aspoň Ronald Greer (Jamil Walker Smith), navonok nemysliaci mariňák a úkryte duše básnik. Poručík Mathew Scott (Brian J. Smith) sa potáca medzi pozíciou neohrozeného záchrancu a zabudnutej kulisy a podobným spôsobom je nalinkovaný aj jeho duchovný a sexuálny život. Snáď najviac emócií vyvolá v divákovi plukovník David Telford (tých jeho pár replík sa so cťou snaží oživiť Lou Diamond Philips), sviňa jedna papierová lampasácka, ktorý zostal na Zemi a antické kamene určené na duševný prenos mysliacich bytostí používa len na to, aby tým tam hore na Destiny škodil. Nuž, nech škodí, aspoň sa snáď dačo bude diať.

Od apríla 2010 nás čaká druhá polovica prvej série a v prípade jej úspechu sa plánuje séria druhá. Ako to dopadne, je zatiaľ vo hviezdach neznámej galaxie. Bolo by však detinské predpokladať, že ďalších desať epizód pohučí na vlne diváckeho nadšenia z predchádzajúcich častí. Snaha vyrobiť niečo univerzálne, čo by sa páčilo každému, sa totiž nevypláca. Tričko univerzálnej veľkosti nepadnú nikomu a s univerzálnym diaľkovým ovládaním sa dozlostíte viac, ako keby ste prepínali ručne.


Stargate Universe

Žáner: sci-fi

Tvorcovia: Brad Wright, Robert F. Cooper a ďalší.

Výroba: USA, Kanada, 2009 – 2010. 10 častí 1. série (plánovaný počet častí 20, každá po cca 43 min.)

Hodnotenie: 30 %


Vyšlo v: Fantázia OnLine

© Alexandra Pavelková

Diskusia k článku

Žiadny príspevok, založiť novú diskusiu.
Nové v bibliografii
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio