Terminátor 3, Deň sčítania

Báseň o tom, čo bolo po tom… Verte, že Deň zúčtovania nebol proti tomuto ničím :)


Šľahol plameň, spadla hviezda.
Nahý obor hore vstáva.
Niečo sa mi na ňom nezdá -
veľké telo, malá hlava.

Spoza rohu výkrik zaznie,
mľask a k tomu tupý úder.
Feťákove oči prázdne,
už je na poslednom súde.

Tieň sa kradne nočným mestom.
Ktože sa tu zjavil znovu?
To je predsa robot – nestor,
hľadá Sarah Connorovú.

Plameň šľahol, STAR sa mihla.
Superhmota žiada zmenu.
Aby sa zo zeme zdvihla,
slúž a chráň a umri pre ňu.

Prázdna búdka, zoznam starý.
Dva tiene už sedia v autách.
Obrov pohľad krvou žiari,
za ním úsmev policajta.

Nový byt a silné dvere,
na tabuľke správne meno.
Osem zámok, sedem relé
ovládaných jednou ženou.

Robot: „Dobrý večer, madam.“
Nový program, ENTER. "Pani,
nie pre vraždu vás dnes hľadám,
nesiahajte po tej zbrani!

Pozri na mňa, Sára, som muž.
Bojovať viac nie je treba.
Svet si zachránila, tak skús
myslieť trocha aj na seba."

‚Nezničiteľný je – a tá
baterka je stále nová.
A ja starnem. To sa ráta‘,
uvažuje Connorová.

No kým dostane sa k chybám,
na prah dverí tôňa sadne.
„Nazdar, decká! Už vám chýbam?
Privítanie je tu chladné!“

Robot – obor vlastným telom
drahú Sarah pred ním chráni.
No policajt povie smelo:
"Som tiež preprogramovaný!

Terminátor, vrav mi ‚Termo‘…"
šepká robotovi s nehou.
A tak v láske žijú vedno.
On ľúbi ju a on jeho.

Vyšlo vo Fantázii

© Alexandra Pavelková

Diskusia k článku

Nové v bibliografii
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio