Alexandra Pavelková - spisovateľka a publicistka, autorka príbehov o Vimke (vedma Vimka)

Pud je pud. Keď musíš, tak musíš, hovorí klasik (Garfield), tomu sa nedá odolať. Keď si hladný, musíš jesť, keď smädný, piť. A keď máš chuť zabíjať, musíš sa – ozbrojený či neozbrojený – vydať na lov.

Nikto neupiera mačkovitým ich výnimočné lovecké schopnosti. Sú to šelmiská, malé či veľké. Nehodno sa spoľahnúť na to, že ak z diaľky pokojne polihujú a vyzivujú, zostanú tak, aj keď sa votrieme do ich blízkosti – na túto naivnú predstavu tragicky doplatil nejeden pribrzdený návštevník zoo či safari. Z kožušinovej podušky sa v zlomku sekundy stane klbko svalov, zubov a pazúrov pripravených brániť sa, trhať, zabiť. Je to tak zariadené v prírode a zostane to tak, aj keď si pár štvorkilových kusov vychováme v obývačke na granulách a kuracej saláme.

Prisúdili sme im štatút jedných z najpôvabnejších stvorení na svete. Kocháme sa ich pôvabom, klipkaním očí, leskom srsti, mášvpažistickým životným postojom a láskou, ktorou nás (niektoré z nich) zahŕňajú. Menej sme už ochotní opájať sa pohľadom na niekoľkohodinové mučenie, ktoré sa odohráva dva metre od záhradného sedenia, keď sa domáci miláčik brutálne, kruto a s nesmiernym potešením pohráva s trojcentimetrovou myšou, hoci celé predpoludnie strávil distingvovaným vylihovaním na vašom paplóne. Nakoniec ste celí šťastní, keď počujete záverečné chrupnutie kostí a o pár sekúnd na to sa ten strieborný maznák, t. j. vrah, príde láskyplne poobtierať o vašu tvár, zatiaľ čo si dôkladne oblizuje zakrvavenú papuľku.

Nič s tým neurobíte. Akurát môžete byť radi, ak ráno na koberčeku nenájdete zeleno-červené pierka susedovho pártisíckorunového papagája. Má to aj svoje výhody – z bytu samočinne zmiznú pavúky a mole. Muchy lietajúce nižšie než jeden a pol metra majú tiež po riti front. Navyše môžete po večeroch zadarmo sledovať relaxačné predstavenie štvornohých vzdušných akrobatov – stačí zapáliť svetlo a otvoriť okno.

Uma myši neloví – respektíve možno aj loví, ale len v prípade, ak je myš chromá, slepá a narazí jej priamo do nosa. Uma loví ponožky. Posuvné dvierka ani zásuvky pre ňu nepredstavujú zásadný problém, takže často musíme zhľadúvať drobné kusy odevu po celom byte. Zvlášť rada pomáha, keď sa balíme na dovolenku. Fakt, že raz do týždňa musím poriadiť pohrebisko pavúkov, ktoré sa nachádza pod pohrebiskom papierových guľôčok v kúte pod oknom, svedčí však o širšom repertoári jej lovnej zveri.

Ale majstrom lovu je u nás Mima. Panebože, tá poľuje na všetko, čo sa hýbe, navyše vždy polovicu alebo aj celú trofej donesie domov. „Môžeš si vybrať,“ hovorí mi. „Jašterica, potkan, saranča, drozd, daj si, máme dosť, ak nie, ešte prinesiem.“ Poľovačku berie ako zmysel svojej existencie, ako nástroj k úspechu a uznaniu. Vždy, keď od nás odchádza veterinár, do dvoch minút je na koberčeku nejaká zdochlinka a nad ňou Mima s nemou výčitkou: „Prečo sem pozývaš toho chlapa, čo mi robí zle? Veď ja som bola dobrá, aha, aj myš som ti chytila.“

Áno, treba ju pochváliť, ale je ťažké naučiť ju, že niektoré veci, ako napríklad vtáčiky a susedove zajace sa loviť nepatria. Už sme to začali vzdávať, keď jedného dňa Mima dovliekla domov – jablko.

Normálne, včasné zelené, ktoré tu u nás voláme „jakubky“. Niesla ho v zuboch s hlavou vysoko zdvihnutou, ako veľké myšisko. Ostražito po ňom škúlila, aby stihla zosilniť stisk, keby sa ju jablko pokúsilo uhryznúť alebo poškriabať. Položila ho na verandu, počkala si na zaslúženú pochvalu a šla do záhrady po ďalšie. To dovliekla za stopku, párkrát jej spadlo, zrejme sa cestou snažilo oslobodiť, ale Mima sa nedala. Do večera ich nazbierala päť či šesť. Večer som ešte nejaké jabĺčka so stopami po zuboch našla pod nábytkom v obývačke.

Tak teraz neviem. Mám podporiť mačku v jej vegetariánskej orientácii? Nedali by sa jej lovecko-lezecké schopnosti využiť pri zbere ovocia z ťažko dostupných konárov? Láka ma to, ale zároveň sa bojím. Mačka nie je zajac. Snáď šlo len o chvíľkovú indispozíciu spôsobenú krátkodobým nedostatkom bežnej koristi. Možno si chcela vyskúšať, ako to je, keď ja chodím do lesa s foťákom namiesto brokovnice.

Netrpezlivo čakám na jeseň, či sa objavia myši. Dúfam že hej. Aby Mima náhodou nezačala ohlodávať nábytok.