Alexandra Pavelková - spisovateľka a publicistka, autorka príbehov o Vimke (vedma Vimka)
.
úvod
.
bibliografia
.
čo sa chystá
.
články
.
workshop
.
ocenenia
.
galéria
.
iné
.
fórum
Názov príspevku
Vaše meno/nick (povinné)
Váš e-mail
Iné HTML značky nie sú povolené.
Citáciu urobte predsadením > pred každý riadok citovaného textu (napr. z iného príspevku).
> presne viem o čom hovoríš - pred pár rokmi som sa tak naplašil; > ešte teraz je tá spomienka taká krásne živá... > > ...počas cestovania okolo Austrálie sme sa v rámci zastávky v > Cairns vybrali šnorchlovať na útesovú bariéru. To je samozrejme > niečo čo človek s pozitívnym vzťahom k prírode (zvlášť jej > vodnej časti) nemôže obísť. > Počas celej plavby na útes ktorá trvala zhruba dve hodiny nás v > niekoľkokilometrovej vzdialenosti sprevádzala celkom hutná búrka. > Pre suchozemské krysy na palube staršej lode s plným trupom to > znamenalo žalúdočné nevoľnosti veľkosti Manhattanu. > Potom, ako sme dorazili na miesto, posádka všetkým odporučila čo > najdlhší pobyt vo vode, nakoľko to malo eliminovať nevoľnosti > poctivo nadobudnuté počas plavby. Avšak more nebolo celkom pokojné > ani nad útesom a mnohých ľudí to od šnorchlovania a potápania > odradilo. Cestou naspäť mi z nich bolo spočiatku smiešne a neskôr > som ich úprimne ľutoval. Ale čo už - bolo to ich rozhodnutie. > Pri samotnom šnorchlovaní som sa kvôli už spomenutej rozkolísanej > hladine držal radšej trochu ďalej od útesu, aby ma náhly > vertikálny poryv vlny nepripravil spolu s dobrou náladou aj o > celistvosť mojej fyzickej schránky. Z jednej strany ma teda > obklopovala tmavomodrá šírava otvoreného mora, kde si človek > veľmi rýchlo začne predstavovať všemožné obludy a hrozby a > odrazu je plne účastný strachu z neznáma stredovekých > moreplavcov. > Samozrejme omnoho radšej som sa venoval opačnej strane kde to hralo > neskutočnými farbami stoviek druhov koralov, rýb, rybiek a ešte > menších rybičiek, sasaniek a "vecí" ktorým ani meno > neviem dojsť. Špeciálne dlho som sa venoval pozorovaniu obrovskej - > asi metrovej - lastúry ktorá sa v pravidelných intervaloch > otvárala a zatvárala. Jednoducho som bol totálne facinovaný a > zaujatý. > Keď tu zrazu som periférnym videním zachytil, ako sa z temnej masy > za mnou začala vydeľovať jedna škvrna a blíži sa. Okamžite som > tam zameral celú svoju pozornosť a bolo to isté - smeroval ku mne > akýsi tieň. V tom momente som zisťoval kde máme loď, aby som tam > mohol zo všetkých síl vyšprintovať. Do myslenia sa mi neodbytne > primiešavali tie najlepšie scény z Čeľustí. Napriek mojej snahe > sa potvrdilo, že milióny rokov evolúcie len tak neokašlem a tieň > sa so zmenšujúcou vzdialenosťou rýchlo zväčšoval. > Keď však už bol odo mňa asi 10-15 metrov, zažil som asi jedno z > najväčších odpadnutí kameňa zo srdca v živote. Ten šuter tam > bude na dne ležať ešte dlho potom ako sa ja pominiem. To, čo sa ku > mne blížilo totiž nebol žralok, ale nádherná obrovská kareta. > Od tohto okamihu uvedomenia mi všetko bežalo ako v spomalenom filme. > Majestátny mierumilovný tvor okolo mňa preplával svojimi > ležérnymi ale veľmi účinnými tempami a ja som sa zo všetkých > síl snažil zachovať si z tej chvíle čo najviac. V ten deň ma > pozdravilo more...
Potvrdenie
text podľa obrázku naľavo
Súvisiaca diskusia
späť
Úvodná stránka
→
Diskusné fórum
→
Ad Ako medvede nakoniec neboli v poľskej krčme
→
Odpoveď na príspevok
Nové v bibliografii
Login
Heslo
Registrácia
Prečo sa registrovať
?
Zabudli ste heslo
?
Vyhľadávanie
v článkoch
v diskusiách
hľadať celé spojenie