Blog: Ako sa mačky hrali na Bondov,

bobo bond

(Ukážka z pripravovanej knihy pre deti o Žabkovi, Buckovi a ich malých i veľkých kamarátoch.)


Keď sa Žabko dobre najedol, tak ako obvykle sa išiel blázniť. Žabko sa totiž veľmi rád blázni. Behal, naháňal guľôčku, skočil do papierovej krabice, kde naháňal druhú guľôčku. Potom si išiel zobrať do poličky plyšovú myšku, a keď prestala utekať, už ho nebavila a nechal ju tak. Vyskočil na gauč, a hoci na prvý raz netrafil, vyskočil druhýkrát. Tam sa pobil s vyšívaným vankúšom. Keď sa vankúš prestal brániť, Žabko zoskočil dolu a behal po byte mravkajúc, aby sa niektorá z mačiek išla s ním hrať. No ostatné mačky, tak ako to robia ostatné mačky, po dobrom jedle zaľahli: Bobo si obsadil kreslo, Bucko sa strčil do prútenej búdky a Teta Mima si našla svoje miesto na okennom parapete. A tak Žabko behal a mravkal, až nakoniec pribehol za Veľkou mačkou a prehováral ju, aby sa s ním šla šklbcovať.

„Ach, Žabko,“ povedala Veľká mačka. „Ty keby si bol zdravý, tak by ti jeden svet nestačil.“

Trochu mu ťahala šnúrku, ktorú Žabko naháňal, ale po čase musela ísť do kuchyne pripravovať večeru, a Žabko sa zasa musel blázniť sám.

Naveľa-naveľa sa mu podarilo zobudiť Boba. Chvíľu sa naháňali po byte a robili taký dupot, že pobudili aj ostatné mačky.

„Čo robíte taký štabarc? Tu sa vôbec nedá spať,“ šomrala Teta Mima.

„Povedala mi, že jeden svet mi nestačí,“ pochválil sa Žabko.

„No tak ty si ako ten Bond.“

„Bond?“

„Bond. Ten, čo ho v nedeľu pozeráte s Babkou. Agent s povolením zabíjať.“

„Aháááá!“ Žabkovi sa rozsvietilo. Sadol si a na chvíľu sa zamyslel. Potom zdvihol uši. „Volajte ma Bond. Žabko Bond.“

„Aj ja chcem byť Bond! Bucko Bond!“ povedal Bucko, ktorý si ešte pretieral oči.

„Jediný poriadny Bond tu môžem byť ja. Bobo Bond,“ ozval sa Bobo. „Iba ja mám povolenie zabíjať. Aspoň čo sa myší týka.“

„Ja chytám muchy!“ nedal sa Žabko.

„A ja pavúky,“ nesmelo mňaukol Bucinko.

Teta Mima prevrátila oči. „Každý predsa môže byť Bondom, hlupáčikovia. Bondov je dosť pre všetkých.“

Toto je len začiatok príbehu. Celý text nájdete kliknutím sem na Blog SME, kde vyšiel 3. 3. 2017.

© Alexandra Pavelková