Sekerou to nekončí, Popravy vo fantastickom filme
Hra so smrťou a filmovým divákom – to je predmet skvelej prednášky najpopulárnejšej slovenskej autorky SF…
1. ÚVOD
Smrť je definovaná ako nezvratné zastavenie všetkých životných pochodov, ich vzájomnej súhry a definitívne prerušenie látkovej výmeny v organizme. Definovať dokážeme čokoľvek. Ale akceptovať smrť sme ochotní, iba ak s netýka priamo nás. Vtedy sa hlásime k viere v jej existenciu, a demonštrujeme to v piesňach, obrazoch, románoch i filmových dielach. (Obr. 1) Hoci každú smrť môžeme nazvať „prirodzenou“, pojem „násilnej“ smrti v nás posúva latku strachu pred definitívnym koncom do trochu inej dimenzie. Takzvanou „prirodzenou“ smrťou musí umrieť každý smrteľník. Násilnou iba ten, čo sa vyskytol v nesprávny čas na nesprávnom mieste. A práve násilná smrť tak obohacuje všetky umelecké prostriedky, aké doteraz ľudstvo vyvinulo: dáva im gradáciu, atmosféru, núti k zamysleniu. Preto sa v umení počas celej histórie ľudstva tak často zabíja.
2. DEFINÍCIA POPRAVY.
Ukončenie života jedného človeka rukou iného (prípadne toho istého) človeka je zabitie, ktoré má však mnoho foriem – legálnych, pololegálnych, štvrť-, osminolegálnych aj absolútne nelegálnych a pre všetky z nich máme ustálené nejaké pojmy. (Pre tých, čo majú problémy definovať si legalitu zabitia, uvádzam modelovú situáciu: Legálne zabitie je, ak príslušník ozbrojených síl zastrelí služobnou pištoľou ozbrojeného zločinca. Pololegálne je, ak príslušník ozbrojených síl zastrelí služobnou pištoľou neozbrojeného zločinca. Štvťlegálne zabitie je, ak príslušník ozbrojených síl zastrelí nešťastnou náhodou nevinného človeka. Osminkolegálne zabitie je, ak príslušník ozbrojených síl zastrelí šťastnou náhodou nevinného človeka, a vyzuje sa z toho.
Základným problémom je odlíšiť popravu od vraždy. Je to problém veľmi delikátny a jeho skutočné riešenie absolútne závisí od subjektívneho hľadiska každého jednotlivého pozorovateľa.
Trest smrti bol tisícročia najvyšším trestom vo všetkých krajinách. Hlavným zmyslom tohto aktu bolo jedinca, pokladaného za nenapraviteľného a nebezpečného, definitívne vyradiť zo spoločnosti. Spočiatku súkromná pomsta prináležala k právu a povinnosťi rodiny obete. Zabitie páchateľa bolo spravodlivým a morálnym činom (napr. venedetta, ktorá sa uchovala pozoruhodne dlho).
Poprava je teda vykonaná vtedy, keď subjekt vedome či nevedome porušil pravidlá určitej spoločnosti, kde trestom za porušenie týchto pravidiel je smrť. Vykonanie popravy, na rozdiel od súdu, je podmienené prítomnosťou subjektu na danom mieste v danom čase. Subjekt nemusí patriť do spoločnosti, ktorej pravidlá porušil, dokonca o nich nemusí byť pred aktom porušenia ani informovaný. Tvrdenie, že touto spoločnosťou musí byť vládnúca trieda, je zavádzajúce. Naopak, môže ísť o spoločnosť, ktorá je vo vnútri inej spoločnosti, ktorá je vo vnútri inej spoločnosti, atď., ale jej členmi musia byť aspoň dva subjekty netotožné so subjektom odsúdeným. Aj keď v konečnom dôsledku to vyzerá rovnako ako vražda, zabitie, či tzv. „nešťastná náhoda“, v prípade popravy je subjekt usmrtený na základe súdu. Vražda sa teda stáva popravou, ak subjekt bol odsúdený, pretože sa nejakým spôsobom stal pre spoločnosť nevyhovujúcim.
3. Z HISTÓRIE POPRÁV
V Egypte za čias faraónov sa smrťou trestala každá urážka božstva – svätokrádež, zabitie posvätných zvierat, i čarodejníctvo. Kleopatra dávala popraviť obchodníkov, ktorí používali falošné miery. Utopením, upálením a narazením na kôl sa trestalo za vraždu, cudzoložstvo, krvismilstvo, za zločiny proti náboženstvu, napríklad morálne poklesky kňažky, aj za krádež a nezákonné prechovávanie.
U Židov bolo zvádzanie na iné náboženstvo tiež jedným z najťažších zločinov. Najbežnejším spôsobom popravy bolo kameňovanie. Upálenie sa stanovovalo súčasne aj ako akt očisty v prípade krvismilstva. Tak isto sa trestalo cudzoložstvo ženy, a to aj v prípade, keď žena bola ešte iba zasnúbená, aj za zatajenie straty panenstva, sodomiu, pohlavnú zvrhlosť i znásilnenie.
Gréci trestali smrťou aj za zradu. Pomsta sa však vzťahovala aj na mŕtvolu vinníka – vyhodili ju za hranice mesta, jeho dom zrovnali so zemou a na stĺp hanby napísali zradcovo meno, aby ním mohli pohŕdať i ďalšie generácie. Tak isto sa stanovilo, že „ak niekto zvrhne demokratickú vládu, bude zabitý.“
V počiatkoch Ríma sa taktiež za najťažší zločin považoval priestupok proti náboženstvu a poprava hriešnika – sťatie sekerou – sa rovnako niesla v atmosfére náboženského rituálu. Zbičovanie na smrť sa považovalo za očistný rituál, ktorý vypudí z vinníka zlo. Poprava vrecom spočívala v tom, že vinníka zašili do zvieracej kože a hodili do Tiberu, aby ho tak venovali pekelným božstvám, lebo duša mŕtveho nemohla preniknúť cez vodu.
Podľa franského práva sa trest smrti určoval v prípade zločinov, ktorých nárast by mohol ohroziť verejný poriadok. Podpaľačov upaľovali, takisto ako travičov a svätokrádežníkov. V stredoveku sudcovia pevne verili v exemplárnosť trestu smrti. S výnimkou kameňovania (ktoré bolo známe iba vo Švédsku), sa používali všetky spôsoby popravy: obesenie, sťatie, zakopanie za živa, upálenie, vláčenie (za konským chvostom), zhodenie do priepasti, lámanie v kolese. Jednotlivé zvyklosti boli rôzne. Napríklad vražda sa trestala vláčením, ktoré dokončilo obesenie. Za únos a znásilnenie sa trest smrti neskôr zmenil iba na kastráciu a oslepenie. Zaujímavé bolo, že ak šľachtic zviedol – aj bez použitia násilia – svoju zverenkyňu, vyslúžil si za to popravu. Smrť nevyhnutne prišla aj za krádeže (neskôr len za závažnejšie), výrobu falošných peňazí, podpaľačstvo. Stredovek netrestal smrťou cudzoložstvo – poprava bola nahradená bežaním. Samozrejme, pár bežal nahý – a cez celé mesto. V období absolutizmu (začiatok za Františka I., rozkvet za Ľudovíta XIV.) sa za kacírstvo a čarodejníctvo upaľovalo naozaj v prehojnej miere. Za rúhanie takisto, ale vinníkovi najprv odrezali jazyk. Svätokrádežník bol obesený a zaškrtený. Trest smrti bol dlho používaný aj za pytliactvo, dezerciu a krádež koní. (Obr. 2, Obr. 3)
V ďalších obdobiach boli oddávna používané spôsoby popráv upravené predpismi a odstupňované podľa hierarchie. Zakopanie zaživa, utopenie alebo uvarenie peňazokazcov zaniklo. Najobvyklejším spôsobom usmrtenia bolo obesenie, sťatie – určené šľachticom. Lámanie na kolese bolo vyhradené za kruté zločiny, napríklad úkladné vraždy a lúpeže na cestách. Kacírstvo, čarodejníctvo a podpaľačstvo bolo stále trestané upálením, ktoré sa neskôr rozšírilo aj na travičstvo, sodomiu a pohlavnú zvrhlosť. V Španielsku sa popravovalo aj rozsekaním. Akumulácia trestov uložených vinníkovi bola vypočítaná tak, aby zapôsobila na ľudí, Trest smrti rozštvrtením (uložený napr. Damiensovi), bol sprevádzaný mučením. Zločincovi pálili ruku sírou, kliešťami mu vytrhovali kusy mäsa z pŕs, ramien, stehien, rany mu postriekali zmesou roztaveného olova, oleja, živice, vosku a síry. To bola kozmetika! Neskôr sa však od podobných drastických popráv upustilo. Napríklad v Rusku v roku 1672 zrušili usmrtenie naliatím roztaveného železa do úst.
V priebehu 19. a 20. storočia sa začali rozmáhať idey zrušenia oficiálneho trestu smrti. Pravda, nie všade. Francúzsko zasa v roku 1937 zaviedlo trest smrti za únos dieťaťa spojený so smrťou. Po 2. svetovej vojne sa v dôsledku hladu a všeobecného nedostatku zaviedol najprísnejší trest za zločiny, ktoré sa predtým považovali za banálne. Sovietsky zväz poznal 18, neskôr len 6 zločinov, za ktoré bol stanovený trest smrti – zrada, špionáž, terorizmus, podvratná činnosť, úkladná vražda s priťažujúcimi okolnosťami a znásilnenie mladistvých. Zo ZSSR si, ako je známe, zobrala príklad aj väčšina krajín vtedajšieho východného bloku.
V súčasnosti sa v mnohých štátoch oficiálne popravy už nevykonávajú aj keď trest smrti v nich nebol zrušený. Oficiálne sa dodnes strieľa, vešia a kameňuje v Iráne. V mnohých moslimských krajinách sa ešte stále popravuje za sexuálne delikty, odpadlíctvo od viery, dokonca sa objavil názor, že popravené by mali byť aj osoby nakazené vírusom HIV. V Thajsku sa strieľa za delikty spadajúce pod obchod s drogami. V Indii sa tiež dodnes popravuje aj kameňovaním. Za neveru. Milenke i milencovi previažu hlavu vreckom. Popravy sa môže zúčastniť ktokoľvek. Je dlhá, krutá a bolestivá. Preto ak má rodina odsúdeného alebo odsúdenej dostatok súcitu a peňazí, obyčajne podplatia kata, aby rozdrúzgal hlavu obete ťažkým kameňom hneď na začiatku. Popravuje sa, samozrejme, aj inde a ináč. Súčasný trend je však taký, že krajiny, ani spoločnosti, v ktorých sa dodnes udržal oficiálny i neoficiálny trest smrti, nemajú motiváciu tolerovať unikanie informácií tohto druhu. Kto však veľmi chce, k údajom sa dostane. Podľa Amnesty International počas roku 1998 bolo popravených aspoň 1625 väzňov v 37 krajinách a 3899 ľudí bolo odsúdených na smrť v 78 krajinách. Tieto čísla obsahujú overené prípady; skutočné počty sú určite vyššie. (Tab. 3, Tab. 4)
V roku 1998 sa 80 % všetkých známych popráv vykonalo v Číne, Demokratickej republike Kongo, v USA a Iráne. V Číne bolo dokázateľne popravených 1067 osôb, hoci pravdivé čísla sa predpokladajú vyššie. Vyše 100 popráv sa vykonalo v Demokratickej republike Kongo. 68 ľudí bolo popravených v USA. Irán priznáva 66 popráv, ale v skutočnosti ich bolo oveľa viac. Stovky popráv boli zistené v Iraku, presné čísla sa však nepodarilo zistiť. (Graf 1, Graf 2, Tab. 1, Tab. 2)
4. RÔZNE TECHNIKY POPRÁV
Poprava v histórii človeka zohrávala vždy veľkú úlohu. Jej pôvodný cieľ – zastrašenie potencionálnych zločincov – sa často zamieňal s významnou spoločenskou udalosťou. Spomeňme si, ako draho sa predávali okná meštianskych domov na námestí Le Gréve v Paríži, keď nejaký subjekt lámali v kolese. Ľudstvo bolo, čo sa týka spôsobu, ako iného pripraviť o život, naozaj vynaliezavé.
Vešanie Je v našej civilizácii najbežnejším spôsobom, ako
právne odpraviť človeka. Obesiť odsúdeného, pokiaľ možno „humánnym“
spôsobom však vyžaduje dlhodobú odbornú prípravu a veľké skúsenosti.
Ľudia, ktorí sa rozhodli pre takýto druh samovraždy, veľmi často volia
prekvapujúco nízky bod, napríklad nohu stola alebo kľučku na dverách, čo
je menej ako meter. (Obr. 4) Tých, ktorí sa zahrávajú s obesením pri
sado-masochistických hrách, alebo deti, ktoré napodobňujú dobrodružné
filmy, často prekvapí, ako ľahko sa možno obesiť. Napríklad už pri ťahu
dvoch kíl sa žily na krku uzavrú. Pri piatich sa uzavrú aj krčnice a pri
šestnástich kilách sa rozmliaždi dýchacia trubica. Pokiaľ viete, že hlava
a plecia sedemdesiatkilového človeka vážia približne šestnásť kíl,
domyslíte si, čo docielite, ak si so slučkou na krku sadnete na zem a trocha
sa zakloníte.
Pri obesení môže nastať smrť z viacerých príčin:
- mozgová anoxia (kyslíková nedostatočnosť) z anémie následkom uzavretia krčníc,
- podráždenie neurus vagus a jeho vetiev,
- uzavretia dýchacích ciest koreňom jazyka,
Bezvedomie nastáva ihneď a smrť nastáva o 8 – 12 minút. Po
desiatich minútach by bola aj tá najmilšia milosť a aj najlepšie vybavený
záchranný oddiel zbytočný.
Pri kvalitnej poprave obesením dochádza k fraktúre a dislokácii krčných
stavcov, obyčajne tretieho a štvrtého. Miecha sa preruší. Okolité väzivo
by nemalo byť potrhané, ani inak poškodené.
Pre úspešnú popravu je dôležité prepočítať si dĺžku pádu. Ak
určíme pre daného sedemdesiatkilového človeka priemerný pád meter
osemdesiat, optimálna sila v ťahu vychádza na tisícdvestodvadsať
kilogramov. Stačí o trocha viac alebo menej, a je to hotové nešťastie. Ak
osemdesiatpäťkilový subjekt zhodíte z výšky dvoch metrov, sila v ťahu
bude asi o päťstodesať kilogramov väčšia. Ostatné prenechávam vašej
predstavivosti. (Zoznam 1)
Málokto vie, ako vyzerá správna slučka. Ľudia majú väčšinou na mysli
takzvaný katov uzol. Bežne sa však používa slučka s kovovým okom. Toto
umožňuje presné umiestnenie a okamžité zatiahnutie povrazu bez zadrhnutia,
čo znamená – v ideálnom prípade – že zubovitý výčnelok poškodí
väz a vnikne do miechy, čím vyradí životné centrá.
Pre záujemcov je tu možnosť zakúpiť si odbornú literatúru: Nová príručka vešania. Krátky úvod do umenia popravovať, obsahujúci množstvo osožných informácií o lámaní väzu, škrtení, hrdúsení, stínaní a usmrcovaní v elektrickom kresle; údaje a rady z praxe kata; o metóde nebohého kata p. Berryho a o jeho priekopníckom zozname pádov; ako dodatok popis veľkých norimberských popráv, počtárska pomôcka pre katov a mnohé ďalšie zaujímavosti. Napísal CHARLES DUFF, advokát, člen právneho kolégia Gray´s Inn. Vyšlo v roku 1954 vo vydavateľstve Andrews Melrose, spol. s. r. o., Londýn, New York, Toronto, Melbourne, Sydney, Kapské mesto.
Trochu odbočím a dotknem sa svojej staršej prednášky. Zvlášť pikantná je poprava obesením, pokiaľ je odsúdenou žena. Ženský organizmus totiž v extrémne stresovej situácii, akou nepochybne vlastná poprava je, reaguje takým spôsobom, že na popravisku to vyzerá, ako keby dotyčnú sťali. Preto v „civilizovaných“ krajinách kat pred popravou odsúdenej zavádza menštruačný tampón.
Ukrižovanie Je popravou, ktorá sa asi najviac zapísala do dejín kresťanského i islamského sveta. Trest smrti na kríži pokladali v staroveku za „najkrutejší a najstrašnejší trest smrti“, ako sa o ňom vyjadril Cicero. Rimania ho zrejme nevymysleli, no ťažko možno presne určiť, kde sa najskôr zaviedol. Niektoré národy používali tresty veľmi blízke ukrižovaniu (odsúdeného pribili alebo priviazali na drevenú kladu, kde umrel od utrpenia alebo vysilenia hladom). Je pravdepodobné, že trest smrti ukrižovaním bol najbežnejší u Peržanov; počas ázijských výbojov ho prevzal Alexander Veľký a jeho nasledovníci ho rozšírili do oblasti Stredomoria, najmä do Kartága, odkiaľ sa dostal do Ríma. V Ríme bol trest smrti ukrižovaním určený pôvodne takmer výlučne pre otrokov. Postupne sa však rozšíril na tých, čo sa dopustili svätokrádeže, na zbehov a na nebezpečných lupičov, ktorí boli ukrižovaní priamo na mieste. Tvar kríža býval rôzny; patibulum (priečne drevo) mohlo byť upevnené celkom hore na zvislom stĺpe (stipes), čím vzniká tvar písmena T; mohlo však byť umiestnené aj trochu nižšie, čím sa vytvára zvyčajná podoba kríža. Rimania rešpektovali židovský zvyk – odsúdeného vyzliekli; ak išlo o muža, zakryli ho spredu, ak ide o ženu, zakryli ju spredu aj zozadu… Asi najrozšírenejšou technikou bolo priklincovanie. Telesné muky boli väčšie, ak bol odsúdený pribitý, ale smrť nastala rýchlejšie v dôsledku straty krvi. Kresťanská ikonografia – práve tak ako väčšina stigmatizovaných – prijala názor, že klince sa zatĺkali doprostred dlane ukrižovaného. Vedecky sa však dokázalo, že klince pribité do dlaní nemôžu udržať váhu tela, pretože koža sa v dôsledku zaťaženia roztrhne. Klince sa zatĺkali medzi zápästné kosti do voľného priestoru (nazývaného mediokarpálna štrbina) ohraničeného hlavičkatou kosťou, mesiačikovitou kosťou, trojhrannou a hákovou kosťou. Pribitie nôh predstavuje iný problém. Klinec najľahšie preniká na úrovni Linsfrancovej štrbiny v druhom intermetatazálnom priestore. Ak mala poprava tvať dlhšie, nohy ukrižovaného sa mohli opierať o suppedaneum, t. j. o vodorovnú alebo šikmú podperu. Alebo sa chodidlá pribili na stipes tak, že sa nohy zľahka ohli v kolenách. Visiaca poloha má totiž za následok zastavenie srdcovej činnosti a nedostatočný prívod kyslíka do životne dôležitých mozgových centier, zapríčinený zlyhaním krvného obehu. Zdvihnuté ruky pripevnené na patibulum niesli celú hmotnosť ukrižovaného. V dôsledku tejto polohy boli boky takmer nehybné, čo spôsobovalo značné dýchacie ťažkosti. Dlhotrvajúce napnutie znemožňuje dýchacie pohyby hrudníka a vedie k duseniu. Prebytok oxidu uhličitého vyvoláva podráždenie svalových vlákien, čo má za následok určitý druh kŕčového zmeravenia celého tela. V úsilí udržať sa pri živote sa ukrižovaný opieral o klince, ktorými mal pribité nohy, aby zmenšil zaťaženie rúk. Kŕče ustúpili a obnovením dýchacích pohybov dusenie na chvíľu ustalo. Únava dolných končatín však čoskoro donútila odsúdeného spustiť sa dolu a znovu nastalo dusenie. Agónia tak pokračovala za striedavého ochabovania a vzpriamovania, kým ukrižovaný, úplne ochromený tetanizáciou svalov, neskonal. Pokiaľ odsúdený utrpel fraktúru nôh, k smrti došlo takmer okamžite. Podľa análov z 1. svetovej vojny, kedy boli vojaci rakúskej a nemeckej armády trestaní zavesením za obidve ruky tak, že nohy sa dotýkali zeme iba špičkami, trest nesmel trvať viac ako desať minút. Ináč dochádzalo k trvalému poškodeniu organizmu. V koncentračnom tábore Dachau sa popravovalo podobným spôsobom. Ak chceli smrť odsúdeného urýchliť, priviazali mu na nohy závažie. K uduseniu došlo o tri-štyri minúty.
Zastrelenie Je rýchle a pomerne bezpečné, pretože tento druh popravy sa dá uskutočniť aj na relatívne veľkú vzdialenosť. Ale ani s kvalitným zastrelením to nie je také jednoduché. Úspech závisí od mnohých faktorov – zbrane, streliva, uhla, vzdialenosti, od samotného subjektu a iných záležitostí. Pri nesprávnom uhle napríklad vôbec nemusí dôjsť k vstrelu. Strela sa od kože odrazí a zanechá len pomliaždeniny alebo zlomené kosti. Úspešnosť popravy zastrelením v prvom rade závisí od toho, ktorými orgánmi strela prenikla. Preto sa na popravu vyberajú buď špičkoví strelci, znalí v anatómii, alebo sa kombinuje celá popravčia čata, prípadne sa použije automatická zbraň so širokým rozptylom. Technicky po vniknutí strela roztlačuje časti tkanív do okolia a na krátku dobu vzniká tzv. dočasná dutina, ktorá je širšia ako priemer strely. Dutina sa opäť vyplní stlačenými alebo rozdrvenými časticami, ale keďže sa ich kinetická energia nevyčerpá okamžite, vznikne znovu pretlak a celý proces sa opakuje, pričom dočasná dutina je vždy o niečo menšia. Hovorí sa tomu „pulzácia dočasnej dutiny“, ktorá sa opakuje až do vyčerpania energie. Ak strela prenikne cez celý organizmus, hovorí sa tomu „priestrel“. Výstrel môže byť rozparkovitý, lalokovitý, dokonca aj menší ako vstrel. Ak strela zostala niekde v svalstve, alebo inde v tele, volá sa to „zástrel“. Ak nešikovnosťou strelca spôsobila iba ranu na koži, prípadne uviazla v podkožnom väzive, ide o "nástrel.
Upálenie Čarodejnice mali smutný osud. Poprava upálením býva pomerne úspešná, pretože aj vtedy, keď ju subjekt dočasne prežije, väčšinou do 50 hodín umiera následkom sekundárneho šoku (neskôr nastáva toxémia, bronchopneumónia a iné komplikácie). V lepšom prípade sa subjekt otrávi oxidom uhoľnatým. Pri uhorení býva telo väčšinou v boxerskom postoji (mohutnejšie flexory majú prevahu nad extenzormi) s výnimkou prípadu, keď bol subjekt pripevnený nehorľavým materiálom (reťazou). Koža sama od seba priečne puká. Svaly pod zuhoľnatenou kožou vyzerajú ako uvarené. K úplnému zuhoľnateniu spravidla dochádza iba pri spálení už predtým mŕtveho subjektu.
Utopenie Ide o udusenie, ktoré nastáva uzavretím dýchacích ciest pod vodou. Smrť nastáva z týchto dôvodov: voda vnikne do priedušnice a priedušiek. Tým sa vzduch v pľúcach uzavrie stĺpcom tekutiny, stláča sa pľúca sa rozťahujú. Vdýchnutá voda sa ďalšími vdychmi spení, pena sa dostáva z pľúc do lymfatických ciest a krvi, čím nastáva hemolýza krvi. Smrť môže nastať za 5 – 15 minút. Prípadná milosť, alebo záchranný oddiel by mal však prísť do štyroch minút, lebo potom sa už niet prečo unúvať.
Smrtiaca injekcia V spojených štátoch v súčasnosti najpoužívanejší spôsob popravy. (Tab. 5) Väčšinou sa vykonáva pomocou zložitého zdravotníckeho zariadenia. Vlastný postup je takýto:
- Injekčne premedikácia 10 cc antihistamínu, pol hodiny pred pred popravou.
- Injekčne aplikácia 8 cc dvojpercentného anestetického roztoku Sodium Pentathol (5 grams/250 ml, Abbott Labs #6108–01) päť minút pred odvedením subjektu do popravčej komory.
- Automatická injekčná aplikácia 15 cc dvojpercentného roztoku Sodium Pentathol najmenej počas desiatich sekúnd.
- Automatická injekčná aplikácia 15 cc Pancuronium Bromide (Pavulon, Organon Drug Co., 2ml/2mg/ml) najmenej počas desiatich sekúnd.
- Minútu počkať.
- Automatická injekčná aplikácia 15 cc chloridu draselného (KCl injekčný roztok).
- Dve minúty počkať.
- Poprava skončila.
Pozn.: Pancuronium bromide je nedepolarizujúce, neuromuskulárny systém blokujúce činidlo, chemicky označené ako aminosteroid 2 ţ, 16 ţ-dipiperidino-5 a-androstane-3 a, 17-ţ diol diacetate dimethobromide. Štruktúra jeho vzorca:
(Obr. 6, Obr. 7, Obr. 8 – takto sa popravuje v skutočnosti)
4. AKO SA POPRAVUJE VO FANTASTICKOM FILME
Všetky tieto podrobnosti sú iste nesmierne nudné, chcela som však poukázať na fakt, že to, čo často vídame na filmovom plátne, by v praxi mnohokrát neobstálo. Je zaujímavé, s akým pestrým výberom popráv sa môžeme stretnúť v science-fiction a fantasy, a to dokonca aj vtedy, ak neberiem do úvahy krvilačné scenáre béčkových a céčkových pseudo-fantastických filmov. Popravy vo fantastických filmoch majú vysoko dekoračnú, fabulačnú, niekedy dokonca aj emotívnu podobu (kto nepozná význam týchto slov, nech sa obráti na Ondreja Herca, ktorý je v týchto výrazoch odborníkom). Definujme si teda najčastejšie a najzaujímavejšie popravy, použité vo fantastickom filme (spôsob popravy je s dôvodom popravy kombinovaný zámerne, kvôli ostrejšiemu rozlíšeniu).
Poprava: 1. autopoprava Duch je príkladom, ako sa zločinec popraví sám, vlastným pričinením – vierolomného priateľa zabije rozbité sklo, keď predtým do okna sám napálil ťažký hák, a nájomný vrah skončí medzi dvoma autami. Dôvodom, prečo scenárista volí takúto autopopravu je to, že polícia do záležitosti jednoducho nemôže byť zapletená a spravodlivosti nejako musí byť učinené zadosť. Vo filme Adéla ješte nevěčeřela je ako popravčí nástroj veľmi vynachádzavo použitá mäsožravá rastlina. Odhliadnuc od nebohého psa, vykonala svoju úlohu dvakrát: Prvý raz bol na zožratie odsúdený maskovaný detektív (Nick Carter – Ledvina) – neúspešne, druhýkrát sa odsúdil ničomný zločinec svojou neovládateľnou chlipnosťou sám a dokonale. Terminátor – toto slovo samo o sebe znamená „kat“. Tým príťažlivejšie a smutnejšie je, že v závere Dňa zúčtovania sa polepšený – preprogramovaný Terminátor 1000 autopopraví.
2. časovaná poprava Má v SF/F široké zastúpenie. Mad Max I. zavádza časovanú popravu, ktorá by sa dala zaradiť aj do kategórie popráv so šancou. Max tu dáva zločincovi praktickú možnosť odpíliť si nohu a tak sa odpútať od auta, ktoré má o desať minút vybuchnúť (podotýkam, že putá zo špeciálneho kovu sa podľa scenára za desať minút prepíliť nedajú). Vieme však, že zločinec svoju šancu nezvládne. Obojok a všetky jeho laxatívne odvary by sa mohol zaradiť k časovaným popravám ako sesterská kategória definovaná ako priestorované popravy. Netreba vysvetľovať. V poslednom období je veľmi obľúbená v seriáloch (Akty X – Skinner nakazený deštruktívnymi nanorobotmi, Ploštice, dokonca aj v nesci-fi One West Waikiki). Pre mňa najpríťažlivejším predstaviteľom časovaných popráv je Útek z NY, neskôr LA, ktorý tento prvok priekopnícky vnáša do dejín SF filmu. Hrdina je prakticky popravený už v momente, keď sú do jeho krku vstrelené časované nálože/je nakazený vírusom a smrtiaci proces sa môže zvrátiť späť iba do určitého časového limitu. Môjmu najdrahšiemu Kurtovi sa však samozrejme darí a preto sa obávam, že časom natočí ďalšie pokračovanie s názvom Útek do béčkovej kategórie.
3. poprava z časopriestorových dôvodov Pikantný spôsob, predstaviteľom ktorého je Zítra vstanu a opařím se čajem, Tu je poprava nutná, keďže v jednom čase a priestore nemôžu naraz existovať dve osoby rovnakej identity.
4. poprava človeka androidom Zaujímavo je zaznamenaná vo Votrelecovi. Našťastie sa falošnému dôstojníkovi Ashovi napchať manuál do Ripleyovej dýchacej trubice nepodarí. Ellen však v treťom dieli odpraví seba spolu s rodiacim sa votrelcom, bohužiaľ však neviem, či túto popravu zaradiť medzi autopopravy, alebo vzhľadom na štvrtý diel medzi popravy dočasné.
5. poprava dočasná Demolition man. Rozsudok na 50-ročné zmrazenie ináč nedá nazvať. Pikantnosťou tohto spôsobu je to, že popravený po znovuoživení skutočne môže stratiť pôvodnú, alebo nadobudnúť novú osobnosť – Stallone štrikujúci svetre. Impérium vracia úder ukazuje emocionálne vysoko nastavenú popravu Hana Sola zmrazením v uhlíku. Keďže však patrí do kategórie dočasných popráv, Han môže svojho Tisícročného sokola naháňať za Leiou ďalej.
6. dodatočná poprava Netýka sa iba popravy upírov a iných nemŕtvych. Kozorožec jeden je jeden z mála filmov, kde poprava tvorí nosnú a najdlhšiu časť deja, keďže spoločnosť nemôže nechať nažive kozmonautov, o ktorých celý svet vie, že hrdinsky zahynuli pri havárii raketoplánu. Táto poprava je úspešná našťastie iba z dvoch tretín.
7. hromadná, postupná hromadná, prípadne reverzná hromadná poprava Piaty element tých naivnejších celý čas drží v šachu, či predsa len na nehodnom ľudstve bude vykonaná obľúbená hromadná poprava, tu absolútna genocída. Ostrov doktora Moreaua predstavuje reverznú hromadnú popravu, pretože hromada nešťastných kreatúr zmasakruje subjekt v podobe neľútostného profesora. Stratení vo vesmíre tiež využíva technológiu hromadnej popravy. Vrana je typickým predstaviteľom, ako klasické westernové scenáre prechádzajú aj do sci-fi a fantasy filmu. Postupná hromadná poprava, kde hrdina stopuje zločincov, ktorí mu zničili život (v tomto prípade doslovne) a po jednom ich odpravuje, je v tomto filme ozvláštnená fantastikou a rockovou hudbou. Vrana II: Mesto Anjelov detto, až na to, že Iggy Pop svieti, ako keby už raz bol popravený vyhladovaním.
8. poprava každým dostupným spôsobom Na filmové plátna ju prinášajú napríklad tvorcovia Godzilly. Všetci vieme, že ide o popravu maximálne nespravodlivú. Bohužiaľ, nakoniec je aj v našom záujme, aby ten milý a vo svojom ponímaní sveta nevinný netvor bol odsúdený iba za to, že existuje. Na základe podobného previnenia, len nech tu už nemúti čisté vládne vody, bol niekoľkokrát odsúdený agent Mulder a mnoho iných, v diváckom ponímaní väčšinou spravodlivých hrdinov.
9. poprava kreslenej postavy Kto obvinil králika Rogera – mimoriadne sadistický a napínavý pokus o popravu Rogera a jeho príťažlivej manželky Jessiky rozpustením v terpentíne. Je typickým predstaviteľom popravy kreslenej postavy, ako terminus technicus.
10. poprava mimo kameru Je tiež bohato zastúpená. Poprava Maxovej manželky a dieťaťa je sadisticky hravá a symbolizuje ju iba detská topánočka na pustej ceste. Rovnako sa popravovalo vo filme Duna, kde sa to politickými i fyzickými popravami mimo kameru len tak hemží.
11. poprava obesením V klasickej sci-fi sa na počudovanie vyskytuje zriedka. Väčšie zastúpenie má vo fantasy, hlavne s pirátskymi motívmi. Prepojovacím článkom medzi týmito žánrami je Poštár, ktorý nám priniesol obesenie humanizované sťatím takmer hneď na začiatku. Návrat do budúcnosti II. ako jeden z mála áčkových filmov predvádza klasické lynčovanie.
12. poprava osobnosti Star Trek ako film i seriál si zasluhuje našu pozornosť, pretože sa tu vyskytuje množstvo popráv rôznych kategórií. Ilustrujme si popravu vyraďovaním na Genesis, rituálne samopopravy Klingónov, i špecifickú popravu osobnosti vymytím mozgu, borgizáciou a podobne.
13. postupná poprava Čarodejnice z Eastwicku – predvádzajú pôvabnú ukážku – od čerešňových jadierok, cez prepichovanie rituálnej bábiky až po totálne (aspoň hmotné) zneškodnenie naničhodného démona.
14. priestorovaná poprava Viď časované popravy.
15. rituálna poprava Indiana Jones …a všetky tie veci sú typickým zdrojom všetkých možných vizuálne i akusticky (veď kto dokáže tak úžasne vrešťať, ako Cate Capshaw) efektných rituálnych popráv. Len v Chráme skazy dotyčná ako Willie dáva zabrať svojim hlasivkám nekonečne dlho posúvaná v železnej klietke hore a dolu do ústia bytového vulkánu. Sem patria aj už spomenuté rodové zvyklosti Klingónov.
16. poprava rozobratím Chytiť a rozobrať, tak znie verdikt súdu, po tom, ako sa sympatický bojový robot Číslo 5 zmení na svojskú individualitu. Poprava rozobratím má vo fantastickom filme veľkú obľubu, pripomeňme si napríklad Robocopa a C3PO. Každá z popráv týchto našich milovaných plecháčov bola našťastie v konečnom dôsledku anulovaná.
17. selektívna poprava Willow vychádza z kresťanskej histórie. Opakuje sa tu vraždenie neviniatok popravou všetkých novonarodených dievčatiek. Samozrejme, čarodejnici Bavmorde uniklo práve to dievčatko, ktoré mali zlikvidovať.
18. poprava slnečným svetlom Klasická upírska záležitosť. Interview s upírom nám tento druh popravy dramaticky predvádza na postave adoptívnej dcérky hlavného hrdinu a jej náhradnej matky. Blade si na pomoc berie UV lampu. V tomto filme nádherná, učebnicová ukážka, ako sa popravujú staré upírske štruktúry.
19. poprava sťatím Tento v histórii mimoriadne obľúbený spôsob je v klasickej sci-fi a fantasy na počudovanie zriedkavý (stínanie protivníkov hlava-nehlava nie je definované ako poprava). Našťastie, na konci môže byť len jeden. Highlander. Sťatie protivníka po tom, ako dokáže, že nie je schopný čeliť našim McLeodom, sa nedá nazvať ináč, ako poprava sťatím s prenosom sily. V seriálovej podobe tohoto filmu je hlavný hrdina sám nespočetnekrát popravený rôznymi spôsobmi, ktoré sú však, keďže je nesmrteľný, v jeho prípade dosť neúčinné.
20. poprava ukrižovaním Chutne naivný príbeh Cyborg nám presne ukazuje, ako sa to nemá robiť. Ináč túto pôvabnú pomôcku na umocňovanie deja využíva len málo áčkových a béčkových tvorcov.
21. poprava utopením Ako utopiť dr. Mráčka tu netreba rozvádzať, poprava utopením sa vyskytla i v iných filmoch. Napríklad Vodný svet, ktorý však okrem typickej ukážky, kde je hrdina zavretý v klietke a postupne sa ponára do odpadu, prináša iný druh popravy, uvedený v závere. Premena (Switch) na nehodnom milencovi ukazuje kombinovanú popravu utopením a zastrelením. Osobne túto popravu pokladám za veľmi pôvabnú, zvlášť tú časť, kde sa trom príjemne stavaným ženám nedarí podržať pod vodou jediného zviazaného muža
22. poprava vyraďovaním Reprezentuje ju starší snímok Loganov beh, kde sa popravuje pomocou lotérie. Kto vyhrá, má život. Kto nie, nedožije sa 31 rokov, lebo vybuchne.
23. poprava zvieraťom V sci-fi i fantasy má bohaté zastúpenie, keďže pokus takýto spôsob popravy zvyčajne zaberie slušný počet okienok filmu. Príkladom je veľmi dobre prešpekulovaná akčná scéna zo SW6, kde úlohu nešťastného popravcu hrá piesočný netvor, sudcom je Jabba a odsúdeným samotný náš Nebeský chodec a spol.
24. poprava zvnútra Pôsobivo predvedená v závere Men In Black. Keďže zvonka to nešlo, hrdinský Tommy Lee Jones prestrieľal švába z opačnej strany.
25. poprava predlohy, hereckého umenia, investícií, príp. iných zainteresovaných aspektov Návod, ako popraviť herecké umenie a väčšinu investícií vložených do filmu, nám poskytuje spomenutý Vodný svet. Tretí šarkan zaberá v histórii československej kinematografie jedno z najvýznamnejších miest. Je to totiž jeden z mála filmov, kde ide o popravu predlohy. Vyjadrujem autorovi úprimnú sústrasť. Sudca Dredd. Bez komentára.
26. poprava CTRL + ALT + DELETE V súčasnosti mohutne využívaná hlavne v seriáloch v rôznych variantách, ako napr. odpojenie konektora, prerušenie linky a podobne. Hoci v mojom najobľúbenejšom filme roku 1999 bol použitý trochu vyspelejší spôsob popravy virtuálnej (a v konečnom dôsledku aj reálnej) osobnosti, je reset jediná poprava subjektu menom Microsoft, ktorú osobne denne vykonávam.
5. ZÁVER
Súčasný trend je taký, že oficiálne i neoficálne popravy, alebo prinajmenšom ich zviditeľňovanie (zverejňovanie), sú v skutočnom živote zatracované. Vynakladá sa veľké úsilie na zrušenie trestu smrti a potlačenie organizovanej zločinnosti. Prečo sa teda vo filmoch toľko popravuje? Veď iba vo fantastickom filme je popráv neúrekom. Vysvetľujú dej, navodzujú atmosféru, alebo sú dokonca nosným prvkom diela. Prípadne nám jasne dávajú na vedomie, čo je to vlastne za film, na ktorý sa pozeráme. A väčšinou práve tieto sekvencie sú po vizuálnej i akustickej stránke urobené zvlášť precízne. Útočia na náš zrak, sluch, na naše emócie. Nútia diváka k straníckosti: Pozorovateľ buď fandí odsúdenému – ak je nám subjekt sympatický, alebo sudcom – ak je popravovaný subjekt zločincom. Deväťdesiat percent filmových popráv sa končí neúspešne, alebo iba čiastočne úspešne, pretože v absolútnej väčšine popravujú hrdinu, ktorý si už medzitým stihol získať priazeň diváka. V prípade, že je popravovaný zločinec, urobí si to väčšinou sám, aby hrdina mohol z filmu vyjsť s čistými rukami. Zvlášť vo fantastickom filme by sa dalo predpokladať, že tvorcovia otvoria dvierka svojej fantázie. Ale je naozaj preťažké vymyslieť niečo, pôsobivejšie, krutejšie, malebnejšie, ako bolo, alebo je používané v skutočnosti. Rovnako neľahké je nechať sa inšpirovať realitou aby to, čo sa deje na filmovom plátne, sa dalo dotiahnuť aj do funkčného konca. Toľko k filmu. Čo sa týka skutočnej popravy, osobne by som nechcela byť zainteresovaná na žiadnej strane.
Uverejnená v časopise Fantázia 24. 2. 2000
© Alexandra Pavelková